Narodila som sa ako nemanželské dieťa. Mojí rodičia žili spolu, ale bez sviatosti manželstva. Otec ma neprijal a toto neprijatie ma poznačilo hlavne tým, že som sa cítila neprijímaná aj inými ľuďmi. Bola som zakomplexované utiahnuté dievča, presvedčené, že mňa nemôže mať nikto rád. Veľmi som túžila po láske, ale nedostávalo sa mi jej ani z maminej strany, lebo ona mala veľmi ťažký život a nedokázala rozdávať pohladenia. Bola na mňa veľmi tvrdá. Moja citová " nádrž" bola úplne prázdna, ba priam vysatá. Často som si predstavovala, ako bežím oproti mame a hádžem sa jej do náručia, ale v skutočnosti som to nikdy nedokázala urobiť. Za lásku by som bola dala hocičo.
Jedného dňa Pán Boh, zhliadol na mamino trápenie a prázdnotu. Ona skôr zažila dotyk Božej lásky ako ja. Bolo to na sviatok rodičov Panny Márie. 26. 7. ( na sv. Annu). Pri sv. omši, cez homíliu. Kedy, povedala: "P. Boh mi cez toho kňaza povedal, čo robím zle v mojom živote, ako to treba naptraviť a dostala som silu po trinástich rokoch pristúpiť ku sviatosti zmierenia." Potom začala viesť k Bohu aj mňa tak, ako vedela. Bolo to skôr nútenie plniť si kresťanské " povinnosti", ako vedenie. A vo mne ostávala predstava Boha, ako policajta a strach z pekla. Preto som chodila do kostola. Robievala však ( mamka) jednu múdru vec: Ako som začala chodiť do školy až po moju maturitu dávala za mňa slúžiť sv. omšu na začiatku a na konci školského roku. A to je to najviac, čo mohla pre mňa urobiť.
Na strednej škole som sa stretla s mladými, ktorí sa tajne stretávali na fare, kde sa im venoval mladý kňaz. cez neho som sa dostala na moje prvé duchovné cvičenia. Nebežala som tam, zdráhala som sa, keď ma tam spolužiačka chcela dostať, nakoniec sa jej to s Božou pomocou podarilo a ja som na tretí deň duchovných cvičení( ktoré boli za totality tajné), pristúpila s "trasúcimi sa kolenami " ku generálnej sviatosti zmierenia". Kňaz sedel pri stole, na ktorom horela zapálená svieca. Keď som dokončila svoju spoveď, vypýtal si ten dlhý " lajster" na ktorom bol môj záporný život a pomaly v tichu ho spaľoval nad horiacou sviečkou. Povedal mi: " Vieš, že teraz začínaš nový život?" Jeho slová veľmi silno rezonovali v mojom vnútri.A
pokračoval: " A vieš, že Pán Boh ťa miluje?" Po týchto slovách ( Bol to Boh, ktorý prehovoril skrze kňazove ústa), moja " vysatá" citová "nádrž", začala pretekať láskou, tou Božou. Bola som tak úžasne naplnená radosťou a šťastím, že som s malými prestávkami plakala 48 hodín. ( A potom doma ešte asi 2 týždne).
Medzi Bohom a mnou od tej chvíle vznikol vzťah, ktorý stále pretrváva. Som matkou 4 detí a 10 vnúčat, ktoré z Božej milosti majú všetci živú vieru v Boha. Nikdy sa dosť nepoďakujem za to, čo urobil a robí Boh v mojom živote. Veľká vďaka Nebeský Otče, a celá Najsvätejšia Trojica za Božie milosrdenstvo!
