Moji milí, poviem vám svedectvo jednej žienky, o ktorej som vedela, že sa bude rozvádzať, lebo sa zamilovala do druhého muža. Bolo takmer nemožné, aby sa prinavrátila ku svojmu mužovi, lebo podľa jej slov, ho už nemilovala.
Lenže vždy, keď myslela na toho druhého, alebo sa s ním stretla, mala obrovské výčitky svedomia, lebo cítila v srdci, že zrádza sľub, ktorý dala svojmu manželovi pred Oltárom nášho Pána Ježiša Krista.
Tak sa začala za to svoje manželstvo modliť a za svojho manžela sa modlila: Pane, požehnaj aj môjho drahého manžela.
To slovko: "drahého" jej zo začiatku nechcelo ani z úst výjsť, lebo jej drahý vôbec nepripadal, lebo býval na ňu veľmi hrubý.
Ale ona to stále tak vo svojom srdci cítila, že je jej na tejto zemi najdrahší, že jej ho Pán požehnal, poslal do cesty jej života, s ktorým zviazala tu na zemi nerozlučiteľné puto, a že sa skutočne stali jedným telom a jednou dušou.
(Hoci si myslela, že s tým druhým mužom by bola v živote oveľa šťastnejšia, lebo ju, podľa jej slov, veľmi miloval, a bol by jej zniesol aj modré z neba.)
Lenže ten sľub, ktorý dala Pánovi v deň uzavretia jej manželstva, vedome, a celkom dobrovoľne, bol viac, ako jej "chvíľkové šťastie na tejto zemi", lebo raz by prišlo vyúčtovanie jej života, a bála sa, že by bol pre ňu vyrieknutý ortieľ: "Odíď odo mňa, nepoznám ťa, lebo si neplnila vôľu môjho Otca".
Keď mi to rozprávala, keď sme sa občas stretli, vedela som, že jej rozhodnutie milovať, bolo veľmi silné, a že s Božou pomocou, všetko sa dá...
A tak vždy, každý jeden deň sa modlievala za svojho "drahého" manžela.
Až raz zistila, že je jej manžel naozaj veľmi drahý, presne tak, ako sa modlievala, a že je to jej najdrahší človek, a že ho už nechce nikdy stratiť.
Láska ku manželovi sa vrátila do jej srdca, a bola ešte silnejšia, než na začiatku.
Manželstvo sa zachránilo, vďaka Bohu, manžel zabudol aj na jej neveru, lebo aj on si uvedomil, že sa ku nej nemal tak hrubo a majetnícky správať, akoby bola jeho majetkom...
Dnes kočíkujú svoje prvé dieťatko, ktoré im Pán požehnal ako veľký dar, a sú spolu veľmi šťastní.
S radosťou mi hovorí, že nie čas zahojil všetky rany, ale Boh, lebo bez Neho by to bolo celkom nemožné :)
PS: Sila slova má veľkú moc. Nevolajme si svojich najdrahších: starý, stará, truľo, ap... ale volajme si ich tak, ako sme ich volali v čase našej mladosti, v čase našej veľkej lásky. Umocníme tak naše manželstvá Božou láskou, ktorá má moc premieňať naše životy :)
obrázok: google
Aktualizované redakciou Moja Komunita 2.11.2022
