Uvedomujem si, že v dnešnej dobe "voľného" súžitia, ale i veľkej rozvodovosti, je to veľký Dar. Dar, v ktorom prijatí, naši mladí, chcú rozvíjať  Božie milosti, ktoré im v tento Deň bohato rozdá z plnosti Duch Svätý.

 

Deň, v ktorom sa snúbia, spoja, dvaja v jedno.

 

Deň, kedy bude Boh stredom ich života, ktorého vyvyšujú nad svoju lásku.

 

Deň, kedy by sa malo zabudnúť na svoj egoizmus.

 

Deň, kedy sľubom si vyjadria svoju spolupatričnosť v láske, radosti, ale i bolesti a smútku.

 

Od tohoto dňa, až po prirodzenú smrť, už človek nebude nikdy sám.

 

Už budú "my".

 

A tak im, našim mladým, na začiatku ich spoločného života, celkom určite poviem, aby v tom druhom hľadali v časoch dobrých, ale i v čase búrok:

 

- SRDCE, v ktorom prebýva Boh,

 

- KVALITY, a nie rozdiely,

 

- TALENTY, ktorými každého človeka obdaroval Boh,

 

- DOBROTU SRDCA, ktorá stála na počiatku ich vzťahu, a ktorá ich očarila,

 

- LÁSKU, ktorá ich priviedla až pred oltár nášho Pána,

 

- POKORU, ktorá sa vie a dokáže prvá prihovoriť,

 

- ODPUSTENIE, ktoré je základom pre trvalý vzťah,

 

- JEDNOTU, ktorá spočíva v spoločnom darovaní sa,

 

- a aby pochopili, že sú si navzájom, jeden druhému, veľkým DAROM.

 

Tak, ako sa manžel snúbi v manželke, a hľadá u nej teplo rodinného domova, srdce rodiny, tak sa manželka snúbi v manželovi, u ktorého hľadá oporu, ako pevného stĺpu ich rodinného hniezda.

A spoločne sa snúbia v Bohu Otcovi, Bohu Synovi Ježišovi, i Bohu Duchu Svätom, ktorý spečatí ich manželstvo tajuplným zväzkom lásky, ktorá bude večná...

 

obrázok: Google