Vatikán 6. decembra – Spolu s biblickým posolstvom Druhej adventnej nedele boli témami Svätého Otca Františka pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána aj klimatická konferencia v Paríži, výročie zrušenia exkomunikácie medzi katolíkmi a pravoslávnymi a odkaz blahoslavených mučeníkov Peru. Pred modlitbou sa z okna Apoštolského paláca prihovoril týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto druhú adventnú nedeľu nás liturgia vovádza do školy Jána Krstiteľa, ktorý ohlasoval «krst pokánia na odpustenie hriechov» (Lk 3,3). A my sa azda opýtame: „Prečo by sme sa mali obrátiť? Obrátenie sa týka toho, kto sa z neveriaceho stane veriacim, z hriešnika sa stane spravodlivým, ale my to nepotrebujeme, my sme už kresťanmi! Môžeme sa takto spytovať. Čiže sme v poriadku. A toto nie je pravda. Keď takto rozmýšľame, neuvedomujeme si, že práve z tohto predsudku, že sme kresťania, že sme všetci dobrí, že sme v poriadku, práve z tohto predsudku sa musíme obrátiť. Z takého presvedčenia, že koniec koncov sme na tom dobre a nepotrebujeme nejaké obrátenie. No skúsme si položiť otázku: je naozaj pravda, že v rozličných situáciách a okolnostiach života máme v sebe Ježišovo zmýšľanie? Je pravda, že cítime, ako cítil Ježiš? Napríklad, keď sa nám udeje nejaká krivda alebo nejaká konfrontácia, dokážeme reagovať bez zášte a odpustiť zo srdca tomu, kto nás prosí o odpustenie? Aké ťažké je odpustiť, je tak? Aké ťažké! „Toto mi zaplatíš!“ - tieto slová vychádzajú z vnútra. Keď sme pozvaní deliť sa o radosti a bolesti, vieme úprimne plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi? Keď máme vyjadriť našu vieru, vieme to urobiť s odvahou a jednoduchosťou, bez toho, aby sme sa za evanjelium hanbili? A takto si môžeme položiť mnohé otázky! Nie sme v poriadku... Vždy sa potrebujeme obrátiť, mať to zmýšľanie, ktoré mal Ježiš.
Hlas Jána Krstiteľa ešte kričí v dnešných púšťach ľudstva. - Aké sú dnešné púšte? Uzavreté mysle a tvrdé srdcia. - A ten hlas nás provokuje klásť si otázku, či skutočne kráčame správnou cestou, či žijeme život podľa evanjelia. Dnes rovnako ako vtedy, napomína nás slovami proroka Izaiáša: «Pripravte cestu Pánovi!» (v. 4). Je to nástojčivé pozvanie otvoriť si srdce a prijať spásu, ktorú nám Boh neúnavne predkladá, takmer s tvrdohlavosťou, pretože chce, aby sme všetci boli slobodní od otroctva hriechu. Ale text proroka tento hlas rozširuje, predpovedajúc, že «každý človek uvidí Božiu spásu» (v. 6). Spása sa ponúka každému človeku a každému národu, nikoho nevylučujúc. Každému jednému z nás: nikto z nás nemôže povedať: „Ja som svätý, ja som dokonalý, ja som už spasený.“ Nie. Vždy sa musíme chopiť tejto ponuky spásy, a je tu na to Rok milosrdenstva: aby sme viac pokročili na tejto ceste spásy, tej ceste, ktorej nás naučil Ježiš. Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení skrze Ježiša Krista, jediného prostredníka (porov. 1 Tim 2,4-6).
A preto každý z nás je povolaný dávať spoznať Ježiša tým, ktorí ho ešte nepoznajú. Ale toto nie je robenie prozelytizmu. Nie, je to otvorenie dverí. «Beda mi, keby som nehlásal evanjelium!» (1 Kor 9,16), vyhlasoval sv. Pavol. Ak nám Pán Ježiš zmenil život, a mení nám ho zakaždým, keď prichádzame k nemu, ako by sme mohli necítiť vášnivú túžbu dať ho spoznať tým, ktorých stretávame v práci, v škole, v susedstve, v nemocnici, na miestach, kde sa zhromažďujeme? Ak sa pozrieme okolo seba, nájdeme ľudí, ktorí by boli ochotní začať alebo nanovo nastúpiť na cestu viery, keby stretli kresťanov zamilovaných do Ježiša. Nemali by sme a nemohli by sme byť my tými kresťanmi? Nuž, nechám na vás túto otázku: „A som naozaj zamilovaný do Ježiša? Som presvedčený, že Ježiš mi ponúka a dáva spásu? A ak som zamilovaný, musím ho dávať spoznať druhým!“
Musíme teda byť odvážni: znižovať kopce pýchy a rivality, zaplniť jamy vyhĺbené ľahostajnosťou a apatiou, vyrovnať chodníky našich lenivostí a našich kompromisov.
Nech nám pomáha Panna Mária, ktorá je Matka a vie ako to robiť, zrúcať bariéry a prekážky, ktoré bránia nášmu obráteniu, čiže našej ceste v ústrety Pánovi. Jedine on, jedine Ježiš môže dať zavŕšenie všetkým nádejam človeka!“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Po modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní prvé slová Svätého Otca smerovali ku klimatickej konferencii COP21 v Paríži, ktorá sa začala 29. novembra a potrvá do piatka 11. decembra:
„Sledujem so živou pozornosťou prácu Konferencie o klíme prebiehajúcej v Paríži a opätovne mi prichádza na myseľ otázka, ktorú som položil v encyklike Laudato si´: «Aký typ sveta chceme odovzdať tým, ktorí prídu po nás, deťom, ktoré vyrastajú?» (č. 160). Pre dobro spoločného domu, všetkých nás i budúcich generácií, by v Paríži malo byť všetko úsilie zamerané na zmiernenie dopadov klimatických zmien a súčasne na zamedzenie chudobe a na rozkvet ľudskej dôstojnosti. Tieto dve rozhodnutia idú ruka v ruke: zastaviť klimatické zmeny a zamedziť chudobe, aby prekvitala ľudská dôstojnosť. Modlime sa, aby Duch Svätý osvietil všetkých, ktorí sú povolaní urobiť tak dôležité rozhodnutia a dal im odvahu vždy sa pri rozhodovaní riadiť väčším dobrom pre celú ľudskú rodinu.“
Svätý Otec ďalej pripomenul významný ekumenický moment, ktorý sa viaže na zajtrajší deň:
„Zajtra nadíde 50. výročie pamätihodnej udalosti medzi katolíkmi a pravoslávnymi. Dňa 7. decembra 1965, v predvečer záveru Druhého vatikánskeho koncilu boli spoločnou deklaráciou pápeža Pavla VI. a ekumenického patriarchu Atenagora vymazané z pamäti exkomunikačné rozsudky, vzájomne vykonané medzi cirkvami Ríma a Konštantínopolu v roku 1054. Je naozaj prozreteľnostné, že sa toto historické gesto zmierenia, ktoré vytvorilo podmienky pre nový dialóg medzi pravoslávnymi a katolíkmi v láske a pravde, pripomenie práve na začiatku Jubilea milosrdenstva. Niet opravdivej cesty k jednote bez požiadania o odpustenie Boha a vzájomne medzi nami za hriech rozdelenia. Pamätajme v našej modlitbe na ekumenického patriarchu Bartolomeja a  ostatné hlavy pravoslávnych cirkví a vyprosujme od Pána, aby sa vzťahy medzi katolíkmi a pravoslávnymi vždy inšpirovali bratskou láskou.“
Pápež pripomenul aj včerajšie blahorečenie troch mučeníkov v Peru:
„Včera boli v Chimbote v Peru vyhlásení za blahoslavených Michal Tomaszek a Zbigniew Strzałkowski, františkáni konventuáli, a Alessandro Dordi, kňaz „Fidei donum“, zavraždení z nenávisti k viere v roku 1991. Vernosť týchto mučeníkov v nasledovaní Ježiša nech dodá silu nám všetkým, ale zvlášť kresťanom prenasledovaným v rozličných častiach sveta, k odvážnemu dosvedčovaniu evanjelia.“
Na záver zaželal Svätý Otec veriacim dobrú prípravu na vstup do Roka milosrdenstva a poprosil ich nezabúdať na neho v modlitbe. Rozlúčil sa prianím  dobrej chuti k obedu. -jb-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar