„Aký je Boh vo svojej podstate, nikto neprebáda,." Jeho najväčšou vlastnosťou je nekonečné milosrdenstvo, nekonečná láska. Prihovára sa každému jednému z nás. Musím len prejaviť ochotu počúvať ho, rozprávať sa s ním. Ako môžem niekoho poznať, ak sa s ním nerozprávam? Pre rozhovor s Bohom je tu modlitba a Božie slovo.

 Dôverovali by sme niekomu, koho nepoznáme?  Presvedčil by nás o svojom úprimnom vzťahu, o  svojej láske k nám?

Je to samozrejmosť, ktorá pramení z overenej pravdy.  Prečo potom poznáme utrpenie, pocit opustenosti, podozrievania,  falošnosti, závisti,  zrady i keď máme za sebou osobnosť, ktorá nám dala   dôkaz  lásky a neprestala nikdy nás k tejto láske viesť, aby sme ju vedeli ďalej rozdávať a zdokonaľovať sa v nej? Nie sú to len pokušenia; hlavným dôvodom je  naša pýcha, náš egocentrizmus,  sebaláska – sebaklam, nedostatok lásky voči druhým – čiže nedostatok viery, ktoré nás od tejto lásky odvádzajú. Necháme sa pomýliť svojim zaliečavým jazykom...

Dať si otázku: „A ty ma za koho pokladáš?" Odpovedala by som len nejakou naučenou filozofickou, bezduchou frázou? Bola by to úprimná výpoveď môjho srdca? Zatúžila by som poznať Boha, jeho podstatu kým je?

„Aký je Boh vo svojej podstate, nikto neprebáda,." Jeho najväčšou vlastnosťou je nekonečné milosrdenstvo, nekonečná láska. Prihovára sa každému jednému z nás. Musím len prejaviť ochotu počúvať ho,  rozprávať sa s ním. Ako môžem niekoho poznať, ak sa s ním nerozprávam?  Pre rozhovor s Bohom je tu modlitba a Božie slovo.

Pre rozhovor s človekom potrebujem si nájsť čas a silu,  vedieť trpezlivo  počúvať, aby som mohla odpovedať srdcom  nezahľadeným do seba, obhajujúc sa tými „najsilnejšími argumentmi“, bez toho, aby moje srdce chápalo ako je druhá strana zranená. Mám  pred očami všetko, čo som   musela vytrpieť, hoci by som sa jedným slovom mohla od toho oslobodiť. Povedať pravdu. Lenže o „pravde“ – tej svojej,   je  presvedčená aj druhá strana ... Hádka to nevyrieši.

Je tu niekto, kto je múdrejší, trpezlivejší, viac znalý vecí než my, kto pozná tú pravú pravdu – všemohúci Boh, jemu musíme odovzdať mandát na riešenie. Musíme pokoriť svoju pýchu, že my to dokážeme, my to zvládneme svojim rozumom, svojim úskočným jazykom, ktorému dá odpoveď Boh vo svojom slove:  Lk 9,23 A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“  

Prečo by sme nemali ísť za niekým, koho veľmi dobre poznáme a komu bezvýhradne dôverujeme?  Nasledovať znamená ísť s ním a jeho „cestou", to znamená zaprieť sám seba. Nesenie kríža – ochota svedectva, zostávať denne pod jeho krížom a vytrvať.

Zrejme nedokážeme aby všetky naše sebazapierania boli čisté -  s Božou  milosťou je  ale všetko možné!

Obrázok: internet