Galavečer v Podsadku mal obrovský úspech

Rytmické a melodické skladby dvíhali zo sedadiel. Diváci stáli v uličkách, na schodoch na pódium, najmenších rodičia zobrali na ruky, na kolená, na plecia. Do sály so stovkou sedadiel sa natlačilo takmer šesťsto divákov – starí, mladí, deti, mládež, ženy, muži. Viac ako polovica osady Podsadek.

Do komunitného centra v Starej Ľubovni – Podsadku klienti prichádzajú veľmi radi. Na galavečer šli však s nebývalou radosťou. Účinkujúci, aby sa predviedli tým, čo mesiac usilovne nacvičovali, ich rodičia, aby sa potešili z úspechu detí a ostatní jednoducho preto, aby sa zabavili.

Lanský, prvý ročník, galavečera, sa osadníkom páčil. Tohtoročný zabodoval ešte viac.

„Z galavečera urobíme tradíciu,“ hovorí vedúci komunitného centra Peter Gomolák, alias Gogo, keď vidí v sále záplavu ľudí. 

Gelem, Gelem… (Šiel som, šiel som…) zaznela na úvod pieseň, Rómom vzácna ako ich hymna. 

„Ahóóój!,“ pozdravil Gogo všetkých z javiska.

„…možno máme spoločnú nádej…,“ pokračoval. „Aká je naša nádej? Že Podsadek a ľudia v ňom budú lepší,“ zakričal do pléna a odpoveďou bol potlesk.

„Nedá sa porovnať dnešný Podsadek s tým, ktorý tu bol pred desiatimi rokmi. Odkedy tu pracuje komunitné centrum, ľudia sa zmenili k lepšiemu,“ tvrdí starý pán kostolník, ktorý si nenechal ujsť príležitosť, aby videl mladých Rómov v hudobnom a tanečnom živle.  Sedel vpredu a tlieskal zo všetkých síl. Prišiel i pán kaplán Štefan Hrbček a celý večer fotografoval (dovolili sme si použiť aj jeho snímky). Do prvého radu sa posadila aj riaditeľka podsadskej základnej školy Slavomíra Gribová a vedúci miestneho strediska kežmarskej strednej odbornej školy Ľuboš Edelmüller. Ako hostí  privítal Gogo aj miestnu Rómsku občiansku hliadku, ktorej členovia už od poobedia usmerňovali nedočkavcov pred komunitným centrom, aby nevstupovali, kým sa „to“ ešte pripravuje.

Peter Gomolák a asistent komunitného centra Lukáš Bužo sa za moderátorským mikrofónom predbiehali v srdečnosti, duchaplnosti a vtipe. Užívali si to a spolu s nimi aj preplnená sála.

Medzi prvými vyšli na pódium malí Podsadčania, ktorí ešte nechodia do školy a v komunitnom centre absolvujú predškolskú prípravu. Vyparádené dievčatká i chlapci s chuťou spievali a tancovali. Boli rozkošní. Ak náhodou pozabudli slová alebo správny tanečný krok,  špeciálna pedagogička Soňa Pavlovská, Peter  a Lukáš im rýchlo našepkali pohybom, či gestom…

Po niekoľkých divadelných scénkach, z ktorých jednu vymyslel účinkujúci chlapec, prišiel znovu na rad tanec – moderný i tradičný, rómsky.

Keď sa ozval silný, precítený a pôsobivo  sfarbený hlas trinásťročného školáka  Dávida Mirgu, sála zamrela: vstupoval rovno do duše. Dávidov duet s o dva roky staršou Simonou Čurejovou vyvolal ďalšiu dávku emócií.   

„Keď sme deťom povedali, čo budeme pripravovať, boli nadšené. Celý mesiac chodili zodpovedne na skúšky a vážili si príležitosť, že môžu ukázať, čo v nich  je.  Boli šťastné, že dokážu svojim rodičom, že sa nimi oplatí zaoberť,“ hovorí Peter Gomolák a pokračuje: „Galavečer je prehliadkou všetkých našich činností. Za motto sme si zvolili …BUĎ NÁDEJOU, DNES MÔŽEŠ ZAČAŤ… Nádej je u nás v tom, že začíname pracovať už s deťmi v predškolskom veku a pokračujeme so staršími. V nádeji sme sa dokázali spojiť: ETP Slovensko, základná škola a rómska gospelová kapela F6“.

Lídrom evanjelizačnej kapely F6, ktorá dosiaľ vydala štyri albumy a niekoľko videoklipov, je komuniťák ETP Slovensko Lukáš Bužo. Jej členovia sú zároveň skauti z Čičvy. Ochotne pricestovali do Podsadku a publikum ich vystúpenie ocenilo veľkým potleskom. S kapelou si zahral na gitare aj náš Gogo a pridala sa skvelá gospelová speváčka, zástupkyňa riaditeľky miestnej školy, Anna Tvrdá.

Záver patril, ako ináč, najpopulárnejšej rómskej piesni Duj,duj, duj, duj dešuduj,

Všetko dianie zaznamenávalo množstvo fotoaparátov z publika a z fotokrúžku v komunitnom centre, ktorý vedie prvý vysokoškolák z osady Podsadek, poslucháč Katolíckej univerzity v Ružomberku Dávid Korčkovský.