Dnes by mal mena. Náš otec biskup ,ktorý nás pred viac ako rokom predišiel do večnosti.
Do neba sa asi neblahoželá. Ale dá sa pripomenúť, že sa nezabúda.
Mám v pamäti príhovor nám, prvým diaľkovým poslucháčom na Spiši. Po štyridsiatich rokoch nútenej sedesvakancie.
Krásne prednášky, ktoré doznievali ešte cestou v autobuse domov.
Hlásiaca sa choroba.
Úsmev a dôstojnosť nástupcu apoštola.
Skromnosť a dobrota srdca,
Ochota a porozumenie, vyjdenie v ústrety.
Prechádzka inkognito vo vetrovke a šiltovej čiapke na cintoríne v rodnom mestečku.
Prísne, ale zaslúžené skúšky.
Kytice na promóciách.
Úmorná, obetavá práca nad spismi, referátmi a dokumentami synody.
Prehodené milé slovo cez prestávky medzi zasadaniami.
Záujem o chorých a trpiacich z našej farnosti.
Podarovaný ruženček a knižky.
Ďakujem, otec biskup František.
A prihovárajte sa za nás u Pána spolu s Vašim patrónom , i za nástupcu- menovca -na Petrovom Stolci.