"Viem cesta do neba tŕň a kameň, predsa po nej kráčať neprestanem.." JKS (521)
Chcela som, hrdinka, vziať mu kríž
a teraz ma dusí prach a strach, že neľúbiš ma, keď nevládzem
Ja viem, že aj tento krát odpustíš
že FIAT mám na perách, a pritom v zlosti všetkým o zem hádžem
Je mi ostňom aj okovou, bije mi tvár
že nie, tomu, koho ľúbim, neviem dať do rúk dar, čo sám si mi dal
že viac ako lekárom som jednou z rán
a po nociach strach ma budí, keď sa mi zdá, že blúdim, keď zabúdam, keď zabúdam
že Ty si Pán..
Hej, chcela som, hrdinka, meniť svet –
a nad vlastnou biedou zvíťaziť nedokážem, Ty dobre to vieš
nechám svine sa pásť, ja pôjdem späť
zmyť slanou vodou dlh z cesty za slobodou a tvár utrieť, tvár Ti utrieť
Ubúda síl, ťažký je deň, prosím, podopri ma,
viem, ak druhej duši slúžim, nie je to márny boj, stojí za to ho viesť
aj keď dohasil knôtik chliev a je vo mne zima
vieš Ty, Boh, po ktorom túžim, naproti ísť mi, vidieť vo mne Syna
Ty ma prijímaš
A tak dávam Ti áno
aj teraz keď tečie mi pot, kráčať nad moje sily zdá sa
to všetko je málo, málo
ak na konci odmenou bude mi Tvoja krása
Hľa, služobnica Pána
aj keď cesta za Tebou kameň a tŕň, inde ísť nemám kam
len k Bohu, čo sa skláňa kríž zo mňa sňať
a pohladiť hlávku, keď sa nedarí vstať
Chcela som, hrdinka, niesť mu kríž
a nakoniec Ty nás nesieš oboch
ovečky svojho stáda, čo nevládzu ísť..
2008