Kain

..tak sa pýche prieči pokľaknúť.. a strach láme hlas, či takáto Ti stačím, či máš chuť ťahať sa s ovcou, keď ujde Ti zas?

Padám - a na mňa kríž, už nemám chuť vstať
Hádam mi odpustíš, že Ťa viním aj za ten pád
Vzburou opitá, mám na rukách krv
srdce sa nepýta: „Môj Otče, prijmeš ma?“ tak ako prv

V duši zostal len smútok a žiaľ
Pečať Kaina zdobí mi tvár
Kde bol rozum môj, keď tak ľahko som zblúdila z ciest?
Zmätok v duši ma k Tebe ženie
priamo pod kríž – je veľký môj hriech
Hľadám nádej len, že Ty sám si ho zmyť krvou šiel
- a nič sa nedeje, mlčí kríž, mlčí, Kto na ňom mrel..

Ležím a na mne kríž, mám dosť, vzdávam boj..
Zdá sa mi, že nezáleží Ti, že spíš – nedbáš, že hyniem, Spasiteľ môj?
Tak sa pýche prieči pokľaknúť.. a strach láme hlas,
či takáto Ti stačím, či máš chuť ťahať sa s ovcou, keď ujde Ti zas?

Keď neviem veriť, že mám tú cenu
hladkáš hlavu porátanú
Ty mi nedáš ujsť, lámeš vzdor, krotíš, čo v sebe mám
a z kríža do slov mojich krv Ti steká
mení kameň na človeka
voda kvapká z nôh, ktoré Boh z lásky do rúk vzal
.. už zas Ťa vidím pre mňa padať mdlobou
v srdci výkrik – chcem domov!
v chvate dávam sa v beh, slzy na nohy liať Ti, môj Pán
chcem byť späť pri Tebe a kríž na plecia vziať si, môj Pán..