Skratkou to niekedy trvá dlhšie a ešte je to aj horšia cesta...

Hm. Staré veci, vychodené chodníky myšlienok, naučené vnímanie, veci prameniace zo sklamaní a skúseností. Buď nado mnou vládnu, alebo im v mene Ježiš poviem dosť. Boh mi ukazuje toľko nesprávnych pocitov, ktoré mám len preto, že som sa v minulosti bez Neho jednoducho na veci, čo som prežívala pozerala cez tmu klamstiev a diablových vysvetlení a zdôvodnení. Vtedy som nemala na výber, tma mi dovolila vidieť len túto časť. Ale dnes v mojom živote žiari svetlo, v ktorom niet nijakej tmy. Preňho ani tma nie je temná a noc je ako deň. WOW víkend mi ukázal, že Boh totálne zmenil realitu, v ktorej žijem. Raz a navždy definitívne vyhnal bubákov spod mojej postele. A viete čo? Vo svetle vyzerajú pekne trápne. Strašne dlho bol strach môj frajer a odpoveď na každé rozhodovanie. A to svetlo, ktoré je v mojom živote som ja sama zakrývala hrncom, pretože vtedy som sa mohla vrátiť do mne známych a bezpečných tieňov a hrať naďalej ich hru.

Včera som prežila asi najlepšiu omšu v mojom živote. Zaznela tam otázka "Čomu ste uverili?" Nemala som vtedy v mysli jasnú odpoveď, ale moje srdce cítilo, že sa stalo niečo zásadné. V tejto chvíli to viem vyjadriť tak, že som uverila, že nemám mať skratkovité myslenie a nemám chodiť po skratkách. Áno, my sme ľudia a učíme sa skúsenosťou. Pamätáme si, kedy sa veci podarili a kedy nie, a podľa toho sa vieme v budúcnosti zariadiť. Hovorí sa tomu aj schopnosť učiť sa, či riešiť nové situácie - inteligencia. Tento víkend ma Boh učil, akým spôsobom mám a môžem hľadieť na svoju minulosť a akým spôsobom by som na ňu už nikdy nemala hľadieť.

Boh mi zjavil, že tým, že žijem vzťah s Ním, zmenila sa celá moja budúcnosť. To asi vie a chápe každý. Povedal mi však, že sa tým zmenila aj celá moja minulosť. Že môžem vstúpiť do reality, že nielen vykúpil všetky hriechy mojej minulosti, súčasnosti aj budúcnosti, ale dokonca zomrel aj za všetky môje bôle, zranenia môjho srdca, sklamania, zlyhania ľudí okolo mňa. Jednoducho, na mojom živote je na každom jednom mieste jedna veľká červená pečiatka, na ktorej stojí "vykúpené." Sú vykúpené chvíle, keď ma zlyhania ľudí okolo mňa učili veriť, že láske sa veriť nedá a každý má právo kedykoľvek svoju lásku zrušiť, odvolať a odísť za vlastným šťastím. Sú vykúpené moje pocity z toho, keď ma opustil niekto, kto bol dovtedy jedným z dvoch oporných bodov v mojom živote, všetky chvíle, kedy som racionalizovala a ospravedlňovala zlyhania ľudí okolo mňa len preto, aby som si nemusela priznať, že sa naozaj práve ku mne zachoval niekto tak zle. Sú vykúpené všetky okamihy, ktoré vo mne tvarovali strach z odmietnutia a pocit, že niekde vo mne je chyba, ktorú nesmú ľudia objaviť, ak majú pri mne ostať. Sú vykúpené chvíle, keď som zatvrdzovala svoje vnútro voči úprimnosti a učila som sa všetko brať s obrovskou rezervou, aj chvíle, kedy som na dno svojho srdca zakopávala hnev, ktorý nikdy nemal uzrieť svetlo sveta. WOW. Boh so mnou hovoril o veciach, ktoré sú pre mňa neskutočne bolestivé a ťažké. Prvýkrát ma "prinútil" pozrieť sa do očí pravde a krok za krokom, vzťah za vzťahom, situáciu za situáciou mi ukazoval, ako som odmietala svoje vlastné zranenie, svoj pocit bolesti, svoj smútok aj hnev a namiesto toho som ospravedlňovala všetkých, čo mi urobili zle, pretože priznať, že to spravili naozaj bolo ťažšie, až neznestiteľné. Takto mi ostal aspoň pocit, že spravili to najlepšie, čo v tej chvíli mohli. Aj keď to znamenalo opustiť ma, zraniť moju dôveru, nechať ma čakať na splnenie sľubov, ktoré nikdy nemysleli vážne.

Boh mi zjavil, že moje uzdravenie bude mať svoj prameň práve v tom, že prijmem, že som zranená. Prinútil ma neísť skratkou a prejsť celú cestu. Vtedy som bola sama. Teraz tam bol so mnou. Je to len malý kúsok, ktorý viem odkryť a ukázať vám, ale v mojom srdci tieto veci spôsobujú revolúciu.Boh mi ponúkol slobodu. A ja ju chcem! Túžim po nej celé roky. Ježiš vykúpil celý môj život. KOMPLETNE. Príčiny aj následky. Dôvody aj záhady. Jeho Duch rozumie veciam vo mne, o ktorých ja nemám ani šajn, ani zdanie, ani tušenie. A ja viem, že tam sa niečo stalo. Povedala som mu, že nechcem prijať, že som bola opustená, pretože by to znamenalo, že musím prijať, že som bola opustená. A musela som sa na tom zasmiať :). Prvá skratka zmizla. Boh mi povedal, že on a jeho vzťah ku mne je pre mňa merítkom. Od neho sa má odvíjať všetko. Ak v jeho srdci nachádzam odpoveď na moje túžby, potom moje túžby nie sú mimo. Uistil ma, že je okej cítiť sa zle, ak ma opustili, pretože on ma stvoril pre prijatie a istotu lásky, a ja som to konečne mohla urobiť. Tma nemala žiadnu šancu ostať v priestore tohto zranenia. A ja neviem, čo presne to znamená, čo sa bude diať a ako veci pôjdú, ale viem, že na to miesto, ktoré bolo pre mňa zakryté, dnes svieti brutálny reflektor. Nebol to pre mňa čas sĺz a veľkých plačov, ale boli to chvíle Otcovho pôsobenia. Zvonku akoby sa nič nedialo, ale vnútri revolúcia, nový život, nová nádej, čerstvá, voňavá novota a istota.

Dnes už viem, že som často odpúšťala ľuďom moju hyperospravedlnenú a samozdôvovdnenú verziu ich zlyhaní vo vzťahu ku mne, že som o veciach, ktoré ma boleli premýšľali s nekompromisným odstupom a prísnosťou voči sebe, pretože akýkoľvek smútok, či sklamanie by bol dôkazom toho, že existuje problém, či konflikt, ktorý treba riešiť. Boh zbúral moje skratky a tie veci stratili moc nado mnou. Podobné situácie ma zrazu nemajú silu vrhnúť na vychodený chodník popierania bolesti, potláčania hnevu a nehojacich sa rán.

Viete, na mieste, kde ma konanie ľudí naučilo tvrdosti a nedôvere, zrazu stál môj Otec so svojím pohľadom na mňa. Hovoril mi o tom, ako si ctí moje srdce a všetko, čo v ňom je, ako chce vymeniť to, čo ma zranilo a zneistilo za istotu svojej lásky. A ja tuším, že pôjdeme spolu touto cestou. Nechám ho vyberať témy, miesta a časy, aby mi ukázal, že tam som sa vzoprela pravde... spolu do tej situácie vstúpime a navždy ju zmeníme prítomnosťou Jeho lásky v tom okamihu. Tak bude každá jedna chvíľa môjho života označená pečiatkou "vykúpená." Už sa viac nemôžem pozerať na svoju minulosť mimo Ježiša, pretože On už v mojej minulosti je. Zasiahol do nej a premenil ju a práve preto, čo pre mňa spravil, moja minulosť nelimituje to, čo môžem priniesť druhým, neurčuje, ako sa budem do konca neviemčoho na seba dívať, nemôže mi diktovať, ako sa mám cítiť, správať, premýšľať a hodnotiť a vysvetľovať si správanie ľudí. Je úžasné, že Boh nevykúpil tú mnou vytvorenú verziu mojich zranení. Je úžasné, že uzdravil tie, čo sa naozaj stali. Uzdravil veci, o ktorých som hovorila, že sa nikdy nestali, alebo aspoň nie až tak veľmi. Ja som tvrdila, že som sa len oškrela, a on videl, že krvácam z vážnej reznej rany. Nepotrel to alpou, že sa to zahojí, kým sa vydám, ale zastavil krvácanie, vyčistil, vydezinfikoval, zašil a natrel hojivou masťou. Alebo sa možno len dotkol a rana zmizla. A možno pri inej veci ma kriesil z mŕtvych, keď som dovolila zomrieť, tomu, čo v jeho Prítomnosti musí ožiť. V každom prípade viem, že nerobí polovičatú robotu a dielo, ktoré vo mne začal, aj dokončí.

Ďakujem všetkým, čo boli so mnou na WOW chate II! Bolo to mega super bomba špica tera giga! Boh je uveriteľne dobrý!