Ahoj, volám sa Marko. Narodil som sa 9.9.2009. Som prvorodené dieťa mamky a ocka, veľmi sa na mňa tešili ako aj celá naša rodina. Mamka si počas tehotenstva dávala veľký pozor, aby bolo všetko v poriadku - chodila na kontroly, stránila sa všetkého, čo by nám mohlo ublížiť. Moje problémy začali až po vyšetrení na CT. Pán doktor mamke a ockovi oznámil, že mám hemiparézu. Ja tomu síce nerozumiem, ale vravia, že mám nefunkčnú celú pravú stranu hlavičky čiže mozgu. A k tomu sú tam aj lézie. Inak povedané, na pravej strane mozgu toho veľa nie je. Podľa prvých vyšetrení by som mal ležať celý život na postieľke a nehýbať sa.

Zo začiatku mi to ani nevadilo, ale postupne som videl, že pravou rúčkou viem robiť celkom super veci, ale ľavou to nešlo ani trošku. To isté sa dialo aj s nôžkami. Vlastne s celou ľavou stranou tela. Mamka s ockom ma vzali zasa k pani doktorke a tá povedala, že musíme veľmi veľa cvičiť. Mamka sa začala učiť cviky, ocko nám doma vyrobil stôl na cvičenie a pustili sme sa do boja. Nebola to žiadna sranda, hrozne to bolelo, aj sme si poplakali. Od druhého mesiaca života sa začal môj boj o to, čo iným pripadá také jednoduché – o pohyb. Za tých sedem rokov som toho prešiel veľa – cvičenie podľa Vojtu, Bobata, hyperbarickú komoru, cvičenie therasuit, operácie Ulzibat,  logopédiu, špeciálnu pedagogiku ....... Mamka so mnou cvičila doma a sem tam pomáhali aj ostatní, ale bolo to náročné. Teraz cvičím s mamkou a ockom...  Doma mi hovoria, že som ich poklad s( krycím menom finančníček – to asi pre tie sumy, čo stojí moje liečenie).

Mamka, ocko, babka aj dedko robia čo môžu, ale naše prostriedky sa minuli – úspory, predané auto, navýšená hypotéka.... Bez toho by som bol  - ako podľa papierov - iba bezvládne telíčko. A to nechcem. Odporúčanie lekárov je - jednoznačne neprestávať v mojej intenzívnej rehabilitácií pod vedením odborníkov.

Som čulé dieťa, ktoré si každý zamiluje. Mám sedem rokov a viem chodiť, hovoriť čo je pre moju diagnózu vraj výborné a vzácne.

Preto budem vďačný, za každú pomoc.

Som možno „investícia“, ktorú neuvidíte. Ale ak si predstavíte neobrúsený diamant, ktorý treba opatrne a po malých častiach tvarovať – TO SOM JA. Nakoniec zažiarim a verím, že aj vďaka Vám.

Marko