(objavené medzi starými spevníkmi)

V jednej vzdialenej dedine býval jeden veľmi lakomý roľník a jeho skúposť bola až taká, že keď nejaký vták jedol zrno ovsa, ktoré našiel na zemi, bol zúrivý a trávil dni strážením svojho poľa, aby sa ho nikto nedotkol.

Raz dostal nápad: "Už viem, čo urobím! Postavím strašiaka, a takto odstraším zvieratá od môjho poľa." Vzal tri trstiny a urobil z nich ruky a nohy. Potom zo slamy vyformoval telo, jedna tekvica bola hlavou, dve zrnká kukurice oči, mrkva noc a ústa tvorili zrná ovsa.

Keď bol strašiak hotový, dal mu staré a dotrhané šaty a zapichol ho do zeme. Uvedomil si, ze mu chýba srdce, a tak vzal najkrajšiu hrušku, strčil ju do slamy a odišiel domov. Strašiak ostal v poli sám, tancujúc vo vetre.

O chvíľu neskôr sa pomaly vrátil vrabec, ktorý hľadal na poli ovos. Keď ho uvidel strašiak, chcel ho odohnať krikom, ale vtáčik si sadol na strom a povedal mu: "Dovoľ mi vziať si trochu ovsa pre moje deti."

"Nemôžem," odpovedal strašiak, ale veľmi ho bolel pohľad na vrabca, ktorý si od neho pýtal jedlo a povedal: "môžeš si vziať moje zuby, sú z ovsa."

Vrabec si ich s radosťou zobral a pobozkal jeho čelo z tekvice. Strašiak síce ostal bez úst, ale bol spokojný so svojím skutkom. Jedno ráno prišiel na pole zajac. Keď sa chcel priblížiť k mrkvám, chcel ho naplašiť, ale zajac sa na neho pozrel a povedal: "Chcem iba jednu mrkvu, som veľmi hladný." Strašiakovi bolo ľúto hladného zajaca, a tak mu ponúkol svoj nos z mrkvy. Keď zajac odišiel, chcel spievať od radosti, ale nemal ústa, ani nos, aby mohol cítiť vôňu poľných kvetov, a predsa bol spokojný. Raz prišiel kohút, ktorý býval neďaleko neho a hovorí: "Idem povedať svojej žene, sliepke, aby už nekládla viac vajec majiteľovi tohto poľa, pretože je skúpy a skoro vôbec nám nedáva jesť." "To nie je správne, ja ti dám jedlo, ale ty nič nehovor svojej žene. Vezmi si moje oči z kukurice," povedal strašiak. "Dobre," odpovedal kohút - a vďačný odišiel.

O niečo neskôr sa k nemu niekto priblížil a povedal: "Som tulák. Pán ma vyhodil z domu a je mi zima. Mohol by si mi pomôcť?" "Vezmi si moje šaty, to je jediné, čo ti môžem dať." "Ach, ďakujem ti."

O chvíľu si strašiak všimol, že niekto vedľa neho plače. Bol to chlapec, ktorý hľadal niečo na jedenie pre svoju mamičku, a majiteľ domu mu nič nechcel dať. "Chudáčik," povedal si strašiak. Dám ti moju hlavu. Je to prekrásna tekvica."

Keď roľník prišiel na pole a uvidel strašiaka v takom stave, veľmi sa nahneval a podpálil ho. Strašiakovi priatelia, keď videli, ako horí, prišli k roľníkovi a začali sa mu vyhrážať, ale v tom momente spadlo na zem niečo, čo patrilo strašiakovi. Jeho srdce z hrušky. Vtedy sa tento človek vzdal a povedal:

"Vravíte, že vám to všetko dal? Tak potom toto zjem ja." Len čo sa zahryzol, pocítil, že sa zmenil, a povedal: "Odteraz sa o vás postrám ja."

Zatiaľ sa strašiak zmenil na popol a dym vystupoval až k slnku, meniac sa na lesk jeho lúčov.

obrázok: www.deviantart.com(RoryDoona)