30.septembra 2011 (LifeSiteNews.com)

Analýza zamyslení pápeža Benedikta XVI. o tom, ako by mali katolíci voliť

„Hlas katolíkov“ sa ukázal ako rozhodujúci faktor počas niekoľkých posledných volieb a preto boli podniknuté rôzne snahy nasmerovať tieto hlasy na rôzne smery. Počas svojho pontifikátu, a dokonca predtým, sa pápež Benedikt veľmi presne vyjadril, ako sa majú katolíci zapájať do politiky a ako majú voliť. Vo svojom príhovore k členom Európskej ľudovej strany v marci 2006 pápež zdôraznil, že „čo sa týka katolíckej cirkvi, základný zmysel politickej aktivity sa týka „nemenných“ otázok života, rodinných a rodičovských práv na výchovu. Čo sa týka katolíckej cirkvi, základný cieľ jej zásahov do verejnej scény je ochrana a podpora dôstojnosti človeka, a preto vedome priťahuje osobitnú pozornosť na princípy, ktoré sú nemenné,“ povedal.

Dodal, že medzi nediskutovatelné princípy v politike pre katolícku Cirkev patria tieto tri body:

1. ochrana života vo všetkých jeho obdobiach od prvého okamihu počatia až po prirodzenú smrť,
2. uznanie a ochrana prirodzenej štruktúry rodiny – ako jednoty medzi mužom a ženou založenej na manželstve – a jej obrana pred snahou urobiť ju zákonne rovnocenným so zásadne inými formami jednoty, ktoré ju v skutočnosti ničia a prispievajú k jej destabilizácii, zastierajú jej špecifický charakter a jej nezameniteľnú úlohu v spoločnosti,
3. ochrana práv rodičov slobodne vychovávať svoje deti.

O rok neskôr v Apoštolskej exhortácii Sacramentum Caritatis pápež zopakoval upozornenie o nemenných hodnotách -  oblastiach - v ktorých kresťan v politike nemožne robiť kompromisy. Uviedol tieto nemenné hodnoty ako „úcta k ľudskému životu, jeho ochrana od počatia až po prirodzenú smrť, rodina založená na manželstve medzi mužom a ženou, sloboda vychovávať svoje deti a ochrana verejného blaha vo všetkých svojich formách.“

Jeden z najvyčerpávajúcejších opisov týchto "nediskutovatelných" princípov v politke napísal kardinál Jozef Ratzinger pred svojím povýšením do pontifikátu. V roku 2002 v dogmatickej poznámke schválenej pápežom Jánom Pavlom II. nazvanej Účasť katolíkov na politickom živote kardinál Ratzinger napísal, že vyformované kresťanské svedomie nemá dať hlas politickému programu alebo súhlasiť s právom jednotlivca, ktoré odporuje základným obsahom viery a morálky.“

Vysvetlil:

Keď sa politická aktivita ukáže byť proti morálnym princípom, ktoré nepripúšťajú výnimku, kompromis alebo zmenu, katolícka povinnosť je jasnejšia a zaťažená väčšou zodpovednosťou. Voči základným a nemenným etickým požiadavkám kresťania musia rozoznať, že v stávke  je podstata morálneho zákona, ktorý sa dotýka úplného dobra ľudskej bytosti. Toto sa týka zákonov ohľadom potratu a eutanázie (nezamieňať si s rozhodnutím vzdať sa mimoriadnych liečebných postupov, čo je morálne legitímne). Takéto zákony musia chrániť základné právo na život od počatia do prirodzenej smrti. Podobne je nevyhnutné spomenúť povinnosť rešpektovať a chrániť práva ľudského embrya. Obdobne rodina potrebuje byť chránená a podporovaná, založená na monogamnom manželstve medzi mužom a ženou a chránená vo svojej jednote a stabilite tvárou v tvár moderným zákonom o rozvode: iné formy spolužitia nijako nemôžu byť kladené na tú istú úroveň ako manželstvo, ani nemôžu získať legálne uznanie ako také. Rovnako je to pravda ohľadom slobody rodičov vychovávať svoje detí: je to nemenné právo rozoznané aj Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Rovnako treba uvažovať pri spoločenskej ochrane mladistvých a slobode od dnešných foriem otroctva (napríklad drogová závislosť a prostitúcia). Okrem toho existuje právo na náboženskú slobodu a vývoj ekonomiky, čo je v službách človeka a všeobecného blaha, s rešpektom k spoločenskej spravodlivosti, princípom ľudskej solidarity a subsidiarity, podľa ktorých „musia byť práva všetkých jednotlivcov, rodín a organizácií priznané a  prakticky uplatnené.“ Nakoniec treba spomenúť otázku pokoja. Určité pacifistické a ideologické vízie  sa snažia z času na čas zosvetštiť hodnotu pokoja, kým v iných prípadoch existuje problém zhrnutia etnických súdov, ktoré zabúda na komplexitu spracovaných problematík. Pokoj je vždy „práca spravodlivosti a účinok charity.“ To vyžaduje absolútne a radikálne odsúdenie násilia a terorizmu a vyžaduje neustálu a ostražitú povinnosť na strane všetkých politických vodcov.

Pápež Benedikt tiež urobil rozdiel medzi tým, čo  nazýva „nemennými“ vecami a inými vecami, poznamenávajúc, že o niektorých veciach existuje priestor pre oprávnený nesúhlas, ale o iných nie. V prejave v máji tohto roka poznamenal: „Nikto nemôže tvrdiť, že hovorí „oficiálne“ v mene všetkých veriacich alebo všetkých katolíkov v otázkach verejne otvorených do diskusie. Na druhej strane všetci katolíci a v skutočnosti všetci muži a ženy sú povolaní konať s čistým svedomím a ušľachtilým srdcom v rozhodnej podpore tých hodnôt, ktoré sú často nazývané „nemennými.“ Toto rozdelenie ďalej rozšíril vo svojom liste z roku 2004, ktorý kardinál Ratzinger poslal americkým biskupom ohľadom katolíckych politikov a spoločenstva. V tomto dokumente kardinál Ratzinger tvrdil, že dokonca veci také dôležité ako vedenie vojny a trest smrti sú menej „morálne dôležité“ ako potrat a eutanázia. „Kým cirkev povzbudzuje občianske inštitúcie, aby sa snažili o pokoj, nie vojnu, a aby boli rozvážni a mali zľutovanie pri trestaní kriminálnikov, môže byť stále odpustiteľné nastúpiť do zbrane, aby sme sa bránili proti útoku alebo použiť ako najvyšší trest trest smrti,“ povedal. "Môže byť zákonný rozdiel názorov medzi katolíkmi o vedení vojny a použití trestu smrti, ale nie však s ohľadom na potrat a eutanáziu,“ dodal.