Mám taký zvyk, že si pred spaním vyjdem na terasu, chvíľku posedím pozerajúc na hviezdy a len tak, s dojatím a radosťou si povzdychnem, ako to Pán celé krásne zariadil. Nerobím to celý rok, iba vtedy, keď nehorí krb. Lebo keď horí v krbe, na terase je na také posedenia už zima. Vtedy namiesto na oblohu pozerám do hasnúcej pahreby. Kto ma pozná, vie, ako rád. Ale nie o tom som chcel.

Včera večer bolo nebo desivé. Mesiac takmer v splne, úplne jasno a predsa nebolo vidieť ani jednu hviezdu. A nebolo to kvôli mesiacu. Lebo aj keď je mesiac v splne, hviezdy vidno.

Pozeral som na to smutné nebo bez mrakov a bez hviezd. Paradox hodný Albánska.

Bolo to preto (a ešte stále je), že Albánsko je v ohni. Len v mojej farnosti boli za posledné 2 týždne aspoň 3 požiare. Nikto ich nehasil. Však raz dohorí... Už mesiac nepršalo, vody je málo. Dokonca aj požiarnici vo Vlore sa sťažovali, že hoci majú autá, nemajú vodu. A to je, prosím, prístavné mesto! Ktovie, slaná voda asi nehasí...

A tak horí. Dym cítiť všade, o to viac, že sme v doline. Začína ma to štvať – pri každom novom požiari mi napadne, ako veľmi vďačne by som podpaľačovi naložil do rúk a 3 dni ho nepustil k vode... Prádlo sa vešia už len vnútri, lebo ten dym, pliaga jedna, akoby vedel, že práve táto biela košeľa je čerstvo opratá; okná sa otvárajú len keď naozaj treba, aby dym nebolo cítiť aspoň doma; novinári občas utrúsia pár slov o ďalšom novom požiare, už ich to tuším ani nebaví počítať; štátnici sa tvária zainteresovane a ľudia na ulici potichu repcú a všetci svorne čakáme, kedy dohorí. Snáď len pastieri sú spokojní. Čím viac lesa zhorí, tým budú väčšie pasienky.

A ešte čakám na hviezdy. Keď na nebi zasa uvidím hviezdy, bude to ako keď sa k Noemovi nevrátila holubica. Bude to nádej nového začiatku. Nádej, že zasa budem dýchať čerstvý vzduch; nádej, že tie lesy znovu vyrastú, aj keď to potrvá. Lebo nielen lesy vzal oheň. Ako prestalo pršať, zhorelo aj pár mojich plánov, predstáv a túžob. Vlastne, ešte dohárajú. Zachrániť sa už nedajú, ale ešte dymia a pália... Tak čakám na hviezdy na nebi tak trošku ubolenej farárskej duše. S nádejou na nový život.