Poznáte to? Modlíte sa ako draci. Aj na omšu zájdete. Ani prijímanie nevynecháte. A pritom sa vám zdá, že Boh má požehnanie pre celý svet, len pre vás nie.... Trápite sa. Je vám smutno... zúfate si... a možno sa na Boha aj hneváte.
Nebojte sa, nie je to iba váš prípad.
V knihe Sudcov sa píše o mužovi menom Gedeon.
Bol zbožný,
poznal históriu svojho národa
a vedel, čo Boh urobil pre jeho otcov.
...ako ich vyviedol z otroctva
... ako ich previedol suchou nohou cez Červené more...
... ako im na púšti, aby nepomreli od hladu, daroval prepelice a mannu.
Poznal Boha svojich otcov
a vedel, že je to BOH, ktorý je blízko človeku.
Boh, ktorý má pre izraelitov pripravenú zasnúbenú zem.
Poznal chválospevy o Božej dobrote, požehnaní, odpustení...
Chválospevy o tom, že Boh miluje človeka,
a vždy má na všetko riešenie.
Ale....
Gedeon sa dostáva niekam inam.
Napriek tomu, že mu jasné, aký veľký je Boh jeho otcov,
nevie, či má tomu veriť.
.
Je ustráchaný.
Neistý.
Nahnevaný na Boha.
Jeho srdce je plné otázok.
Prečo?
Lebo zem po ktorej chodí pustošia Madiánčania.
Právom sa pýta: „Kde si Bože?
Prečo nás neochrániš?
Je naozaj pravda, že si mojich predkov vyviedol zázračne z Egypta?
Nie sú to len slová, ktoré niekto napísal do knihy?“
Odpoveď z neba neprichádza.
A on, ktorý sa bojí o svoj vlastný život.
On, ktorý nevie, ako si má zariadiť svoju budúcnosť.
On, ktorý nosí v sebe „tušenie,“ že Boh sa hnevá,
si zachraňuje život a všetko berie do svojich rúk.
Mláti obilie... (nech ho nevyplienia nepriatelia)
Je bezradný,
zúfalý...
Každé riešenie z jeho hlavy sa minulo účinku.
Možno nastáva ticho...
Nič sa nemení...
Možno to trvá týždeň, dva, tri,
mesiac rok...
Ticho bez odpovede.
No potom v jeden deň,
keď utrpenie jeho srdca je väčšie, ako si myslí, že dokáže zniesť,
prichádza k nemu Pánov anjel a pozdravuje ho:
„Pán s tebou, udatný muž!“
A Gedeon?
Nahnevane na neho prská: „Prepáč, ale ak je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? ... Teraz nás Pán opustil a vydal do rúk Madiánčanov.“
Pánov anjel si váži Gedeonovo srdce
nahnevané,
nechápajúce,
sklamané,
doráňané
ustráchané,
„cítiace“ sa ponížené
no napriek tomu nič nevysvetľuje.
Naopak.
Srdcu, ktoré už stratilo všetko, každý nápad,
dáva novú silu:
„Choď v tejto svojej sile a vyslobodíš svoj národ z rúk Madiánčanov. JA ŤA POSIELAM.“
A Gedeon?
Naplní ho obava:
„Pane, prosím ťa a ako to urobím?
Moja rodina mi nepomôže, je najmenšou v mojom kmeni
a ja sám som najmenší v dome svojho otca.“
No Boh ostáva verný svojmu Slovu. Ba posiela ho ďalej:
JA BUDEM S TEBOU.
Občas sa musíme vytrápiť „so životom.“
Dovoliť nášmu srdcu, aby bolo ustráchané, pochybujúce,
zabetónovať ho do svojho „ovládacieho a fungujúceho systému.“
Boh práve vtedy prichádza,
aby sa dotkol toho, čo je malé,
čo je jemné a krehké,
aby nám dal pochopiť, že veci ktoré sa nám prihodili,
sa nestali náhodou, alebo iba preto, že sme sa tak rozhodli, či nerozhodli.
Mnohé nemôžeme ovplyvniť,
ale môžeme si byť istí, že aj keď život nejde tak, ako by sme chceli,
a naše dni sú naplnené prázdnotou a utrpením,
Pánov anjel čaká....
Ak vytrváme, príde a pozdraví:
„Pán s tebou, ty UDATNÁ duša.“
Pane, prosím ťa ľudí, ktorí si prechádzajú náročným obdobím; za tých, ktorí hľadajú zmysel svojich dní; za tých, ktorí sa cítia nepochopení, sklamaní, opustení....
Vstúp do ich života. Podopri ich srdcia. Dotýkaj sa ich, aj keď sa tvária ako betón, či kameň.
Ty poznáš „udatnosť,“ ktorá je skrytá v ich vnútri. Amen.
Porov. Sdc 6, 11- 24
