Dostala ma jedna veta, ktorú už niekoľko týždňov a možno aj mesiacov nosím v hlave. Postarala sa o ňu autorka z čítanky pre 3.ročník ZŠ píšuca o spisovateľke Kriste Bendovej. Citujem: „Pani spisovateľka však nikdy nezabudla, že je aj celkom obyčajná mama.“
Musím sa priznať, že pred rokmi, pred vlastnými deťmi, by som si tú vetu pravdepodobne ani nevšimla... Pravdepodobne by som s ňou aj súhlasila.
„Pani spisovateľka však nikdy nezabudla, že je aj celkom obyčajná mama.“
Byť spisovateľkou- to je niečo a byť mamou - to je také obyčajné, také nič... Až teraz po rokoch, po deťoch, vidím, aký pokrivený obraz podávame rok za rokom a generáciu za generáciou o tom, čo pre spoločnosť - čo pre nás- znamená byť mamou a mamu mať. Ako stále menej vnímame a veríme, že mama a obyčajnosť NEJDÚ dokopy.
Obyčajným nazývame niečo, čoho je veľa a netreba si to až tak vážiť, netreba tomu venovať pozornosť, nemá to zďaleka takú cenu ako niečo vzácne, výnimočné... Tak v dnešnej dobe v čítanke pre deti opisujeme mamu. Chcela by som vedieť, čo si myslí dieťa, čo mama, čo pani učiteľka v škole, keď deti pri precvičovaní čítania čítajú túto vetu doma mamám a mamy deťom...
Písať- to znamená byť vo výšinách. A čo vychovávať dieťa a starať sa oň so všetkou láskou a najlepšie ako človek vie? Ako veľmi vznešené a vzácne je toto povolanie? Nechcem idealizovať rutinu, problémy a chyby, ani zakrývať únavu a námahu spojenú s materstvom. Len sa trochu bojím odpovede na otázku: Na akej priečke spoločenského uznania sa umiestni mama?
Ako dobre, že tento rebríček tvoríme všetci!
Keby bolo zlata a diamantov mnoho, možno na každom rohu... stratili by svoju cenu? Nemyslím. Stále by boli vzácne a bolo by nám ich málo, pretože vďaka ich vlastnostiam- vďaka ich podstate, by sme ich chceli využívať stále viac namiesto menej ušľachtilých kovov a kameňov... Vzácne totiž nie je len to, čoho je málo, ale aj to, čo je ušľachtilé.
A tak tento krátky text je poďakovaním všetkým neobyčajným mamám, ktoré obetovali nesmierne veľa, ktoré vstávali a vstávajú k svojim deťom, ktoré ich učia, hrajú sa s nimi, dávajú im pusinky, varia a dookola perú... Robiť tieto veci celé roky, s vytrvalosťou a láskou, nemá nič spoločné s obyčajnosťou a bežnosťou, ale práve naopak: Ste výnimočné a neobyčajné lebo pre tento svet je až neskutočné, ako niekto môže robiť tieto veci ZADARMO a bez nádeje na spoločenské uznanie a slávu... „Blaholsavené chudobné v duchu, lebo ich bude nebeské kráľovstvo.“
Páčilo by sa mi, keby sa raz o mne dalo povedať: „Okrem toho, že bola úžasná mama, napísala niekoľko dobrých kníh (a možno len článkov).“ A najviac by ma potešilo a dokonca by mi úplne stačilo, keby to o mne povedali moje deti.
Mám veľmi rada dobrých spisovateľov a spisovateľky.
Vďačím im za veľa.
Toto nie je vyznanie, že nie sú veľkí...
Chcem len povedať,
že viac ako krásnu reč,
vážim si neobyčajnú mamu
ktorá neutiekla preč,
keď sa bolo treba postarať o (ne)obyčajné dieťa...
Venujem všetkým neobyčajným mamám, ktoré milujú svoje neobyčajné deti :)
A všetkým dobrých chlapom som už písala dávnejšie a stále platí článok Všetci dobrí chlapi
Považuješ rolu matky za vzácnu? Zdieľaj tento článok a či pomôž to pripomenúť aj iným :)