Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.“ (Sof 3, 14-18a)

Stále, keď sa chystám na spoveď, rezonujú vo mne slová sv. otca Františka, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťať. Môžeme žasnúť nad Božou dobrotou, že ruší rozsudky nad nami a že nám stále dáva novú šancu. Toto nás môže viesť k úprimnemu hlbokému pokániu.

My muži sme dosť hrdí a keď spravíme nejakú hlúposť, často si nevieme odpustiť sebe samým a právom sme na seba nahnevaní, lenže Boh je ten, ktorý nám odpúšťa a neláme nad nami palicu. Nielenže nám odpúšťa a sa na nás nehnevá, ako si mnohí myslia, ale dokonca plesá nad nami a teší sa. Boh verí, že z nášho pádu sa poučíme a zmeníme sa. Stále ma fascinuje jeho nádej vo mňa (Začal som tomu veriť srdcom, až pri výchove svojich synov, ku ktorým prežívam to isté, hoci som len hriešny človek).

Boh Otec nám dáva novú šancu na zmenu a svojim Duchom nám dáva zároveň dispozíciu (milosť) na upgrade nášho myslenia a konania. Nepremrhajme túto novú šancu, obnovme vďačnosť voči svojmu Otcovi a buďme poslušnými synmi.