Čo je to láska?

Milovať, príjemná chvíľa, zdržanlivosť,

trpezlivosť, ohľaduplnosť,tolerancia,

spolucítenie, odovzdanosť,

alebo striedanie partnerov, pornofilmy,

zneužívanie druhého,,

rozvraty v rodinách,

život podľa svojich túžob, falošnosť,

vojny, vraždy, nenávisť, okrádanie, sebectvo...

Nie!!!

Toto všetko je len ľudská nedokonalosť

a rýchle sklamanie.

Pravá láska, ozajstná,

tá, čo nikdy nesklame

iba stále rastie

a dáva pocit trvalého šťastia,

je len jedna,

ktorú už človek dávno opustil,

zavrhol a tým sa vlastne postavil

sám proti sebe..

Je to Boh.

On je láska, ten pravý zmysel života.

Ten, ktorý dáva správny smer žiť šťastne

a milovať sa navzájom.

Bojím sa niekedy vysloviť toto slovo

lebo láska v dnešnej dobe

stratila všetku hodnotu.

Už to nie je niečo krásne,

čisté, nevinné, milé.

My ľudia sme si z nej urobili otroka

a z hriechu pána.

Ľudská láska je nedokonalá,

 a preto niet divu,

že sme stále nenaplnení,

že stále hľadáme akýsi únik

z tohto každodenného ošiaľu.

Alkohol, drogy, cudzoložstvo, hazard,

 to je všetko záhuba lásky v nás.

Ani jeden z nás,

ktorý podľahol takejto skaze nemiloval.

Lebo milovať znamená prjať seba,

svoj stav a toho druhého takého, aký je.

Nikdy to človek nedosiahne,

ak sa nebude utiekať k zdroju lásky,

ktorým je Ježiš.

V dnešnej dobe odpovedať na to,

čo je to láska, je veľmi ťažké.

Vládne tu väčšinou sebeláska,

ktorá nás prinúti nenávidieť Ježiša.

Kedy sa už konečne zbavíme

svojich sebeckých túžob.

Stala sa pre nás láska už nepotrebná?

Podľa našich činov

moc tej láske nedávame dobré meno.

Koľkí by radi úprimne milovali,

žili, odpúšťali,

no naša viera, nádej v to,

že môžem byť lepší,akoby už vyhasla.

Sme maloverní nielen k Ježišovi,

ale už ani sebe neveríme,

že sa dokážeme polepšiť.

Stratili sme i svoje rozhodovanie,

sme závislí jeden na druhom.

Naša závislosť na druhých

nás učinila netolerantnými, sebeckými,

byť čosi viac ako tí druhí.

Pokora v našich srdciach

už neprebýva dávno.

Ako chceme milovať!

Naša spoločnosť sa stala chorou,

lebo láska pre nás už nič neznamená.

Raz príde deň,

keď všetci sa budú utiekať

k tej pravej láske.

Uvedomme si,

že všetci máme rovnaké množstvo lásky

a že sme tu prišli,

aby sme sa milovali navzájom

a tým chválili Boha pre našu spásu.

           (z knihy LISTY K SRDCU, od od autora Marian Szulowski)