Na mojej ceste do školy sa nachádza asi tristometrový úsek po starej slepej ceste, ktorá vedie popri diaľnici. Okolo nie sú žiadne domy alebo kopce, ktoré by ju chránili.

Na tomto mieste živly vyčínajú v plnej sile. Vietor sa do vás oprie, až vás dvíha zo zeme, dážď sa leje zo všetkých strán a kvôli snehu nevidíte ani na krok.

...

A v tej chvíli cítim Boha úplne pri sebe, v jeho sile, v jeho vášni a v jeho radosti.

Vchádzam do školy, a hoci so skrehnutými rukami, predsa s úsmevom na perách a hrejivým pocitom v srdci. Môj Boh je so mnou.