« Назад

Niekedy sa mi dosť ťažko hľadá spovedník

 

Som lazár, Pane, ten,

čo toľko hlási sa Ti za priateľa,

lež pre priateľstvo toho neurobil veľa.

 

Ty s láskou dvíhaš ma

a utešuješ radou smerodajnou:

Prebuď sa, priateľ, nespi, vstaň a kráčaj za mnou!

 

Teofil Klas : z básne Vravel si vždy, že spím

 

 

 

 

Niekedy sa mi dosť ťažko hľadá spovedník

 

Niekoľkokrát sa mi stalo v našej farnosti, že sme mali peknú kázeň, ktorú kňaz spojil s upozornením na niektoré ľudské chyby a dosť vážne nedostatky ľudí, alebo pripomínal nám aj ohováranie susedov. Teraz, našťastie, máme veľmi prístupného pána dekana.

Keďže sa pripravujem na vianočnú spoveď, skôr ma zaujíma ohováranie, a to v prípade kritiky politickej moci, do ktorej sa zapájam v internetovej diskusii. Chcela by som vedieť, či podľa nášho katolíckeho náboženstva sa považuje oprávnená verejná kritika politickej moci za ohováranie, či je to hriech, alebo je to len v prípade, že ide už o trestný čin ohovárania.

Nemám moc dobrý pocit, keď pred spoločnou spoveďou mi kňaz, u ktorého hľadám odpustenie hriechov, mi najskôr vyčíta moje ľudské chyby, potom si ho mám vybrať za spovedníka, preto sa mi dosť ťažko hľadá spovedník.

Keby to bol môj psychológ, tak by som si radšej zaplatila druhého.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Risknem, že dostanem po ušiach.
1) Myslím si, že ohováranie je, ak hovoríme o ľudských chybách iného bez potreby. Chyby politikov, ktoré väčšina ľudí v tomto národe pozná, sú tak známe, že je to už len konštatovanie, nie ohováranie. Že dakedy si človek "potrebuje uľaviť". Je to nedokonalosť. Existuje však horší hriech- osočovanie, a to je vtedy, keď už dačo pridáme, o čom si nie sme istí. Alebo dokonca vymyslené.
2) Spovedník. Ja nemám dobrý pocit, keď sedí predomnou kňaz, ktorý mnohofarebne na kázniach napomína ľudí, že svojich príbuzných alebo seba nedáte zaopatriť, že to je pomazanie chorých a nie posledné pomazanie. O.K. Ale skúste ho zavolať na fare,ak máte horúčku tesne pod 40, viete že vás budú hospitalizovať a on vám odvrkne, že nemá čas, hoci je 20.30. A nepríde potom ani v nemocnici.
Našťastie ich nie je veľa a som na to odkázaná skôr sporadicky.
Máme však sprostý zvyk vo farnosti, ktorému nik nevie urobiť koniec. Spovedajú aj štaria na kľakátkach, stojí rad, a vy nemôžete ísť ku komu chcete, ale k tomu, ktorý je voľný a ak nechcete, tak vám pomôže alebo kostolník, alebo babky s kabelkami a dáždnikmi. emoticon
Отправлено в 08.12.13 16:53.
Aj ja to risknem :-)
Ohovárať neznamená "hovoriť o". Slovník slovenského jazyka to vysvetľuje slovami: úmyselne šíriť nepravdu, lož, klebety. Môžeme mať v jemnôstkach isté odlišnosti v ponímaní tohto slova, ale podstatou je asi vždy to, že hovoríme o niekom niečo nepravdivé.
Takže (naša/Vaša) kritika politickej moci by sa mala predovšetkým usilovať o pravdivé poznanie. A to aj napriek tomu, že naše poznanie je zväčša filtrované médiami. Je to požiadavka lásky. Ale ak máme toto poznanie (pravdivé), potom je pokojná, vecná a úctivá kritika tiež vecou lásky, ba dokonca službou lásky.
Ten posledný odstavec (o výbere spovedníka) som asi celkom nepochopil. Nemali by kňazi vyčítať (ľudské) chyby? - aby sme si ich uvedomili, oľutovali a šli z nich vyspovedať... Možno som ozaj mimo a chceli ste povedať čosi iné.
Skúsim sa však pridať k pani Irme a pridať ešte jeden môj postreh ohľadom veľkých predsviatočných "masových" spovedaní. Je to skvelá vec, keď veriaci vedia, že vďaka väčšiemu množstvu kňazov nebudú čakať príliš dlho. Skôr mi ide o to, aby to nebolo "masové" - nemám, samozrejme, na mysli spôsob spovedania (do toho nie som oprávnený hovoriť), ale jeho organizáciu: aby sa zachovalo dôstojné miesto na vysluhovanie tejto sviatosti a veľmi dôkladne pamätalo na zabezpečenie dôvernosti tohto sviatostného rozhovoru, teda vzdialenosť medzi spovedníkmi...
Отправлено в 08.12.13 17:38.
Pán Košč, ja mám od Vás aj lepší názor:
„Zlo nemožno „prijímať s láskou a porozumením“ . Ak niekto koná úmyselne zlo, podvod, krádež … - nemožno to zakrývať.“
To bol Váš príspevok do diskusie na tému: Ako povedať pravdu? z 10.3. 2013.

Aj v internetovej diskusii platia pre mňa slová sv. Hieronyma: Ak z pravdy pochádza pohoršenie, radšej nech pochádza pohoršenie, než by sa mala zatajovať pravda.“ Ešte sa držím porekadla: Čo na srdci to na jazyku.
Отправлено в 08.12.13 17:50 в ответ на Stanislav Košč.
Pán docent, nie preto píšem, žeby "baba mušela mac posledno slovo"
ale chcem len informáciu upraviť do správnej miery. Nejde o diskrétnosť vzdialeností, tá je o.k. aspoň čiastočne a v konkatedrále sú aj spovednice. Ide o niečo iné. Máte svojho spovedníka, on tam sedí a vy k nemu nemôžete, lebo sa uvoľnilo inde a postrkujú vás tam. Ak poviete, že máte svojho spovedníka a počkáte radšej na poradie k nemu, stane sa to, o čo som písala, a to nemusí byť odpust ani prvý piatok. emoticon Vďaka za pochopenie.
Отправлено в 08.12.13 18:55 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Отправлено в 08.12.13 19:14 в ответ на Stanislav Košč.
To moje som nemyslel ako niečo, čím som chcel vyvrátiť Vašu skúsenosť. Skôr doplniť.
Отправлено в 08.12.13 22:45 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Отправлено в 08.12.13 22:46 в ответ на Zita Podhradská.
Minule som počul zaujímavú vetu: „Cieľom spovede nemá byť rozhrešenie!“ Pán nám odpúšťa už skôr ako ideme na spoveď. Hneď ako ľutujem, hneď sa môžem tešiť, že Pán mi dal nové rúcho, prsteň a že v nebi je veľká radosť. To je viera. Každý kto ľutuje, získava opustenie. Sviatosť zmierenia je už len vyznaním pred spoločenstvom ( v našom prípade kňazom) a potvrdením toho, že Boh mi odpustil.
Škoda, že sa nám podarilo takto vychovať ľud: idem... rýchlo získam rozhrešenie... a potom si zase žijem tak ako ja chcem.
A ak mi Pán odpustil na základe mojej ľútosti a najmä pre Krv Baránka... ja sa už vopred môžem tešiť... a kňaz si svoje moralizovanie a „jazdenie“ na spovedi môže strčiť za klobúk.
Apoštol Ján píše vo svojom prvom liste: „Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v Synovi aj v Otcovi. A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život.“
Cieľom nášho života nie je dokonalosť – bezhriešnosť. Hriešnikmi zostaneme až do smrti. Cieľom je „nosiť v sebe Božie slovo“... aby v nás zostalo jeho slovo... lebo od toho záleží večný život.
Preto sa až tak nebudem trápiť nad tým, či mám spovedníka, alebo nie. Či sa mi páči, alebo nie. Budem sa radšej trápiť nad tým, aby Kristovo slovo vo mne bohato prebývalo. (Kol 3)
„Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie, lebo hriech je bezprávie. A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet. Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal.“ (1Jn 3,4-6) Hallelujah.
Отправлено в 09.12.13 10:39 в ответ на Stanislav Košč.
Prepáč mi, ale s týmto názorom nesúhlasím. Ľútosť sama ešte nestačí, treba aj odhodlanie zmeniť sa - a k tomu potrebujeme milosť. Ba aj slovo kňaza na povzbudenie, odhodlanie... Spoveď je sviatostný znak tejto milosti, ktorou nám Boh odpúšťa a posilňuje nás na ďalšej ceste.
Navyše, ak by sme odpustenie dosiahli už pri vzbudení si ľútosti, načo by bola sama sviatosť - len ako divadielko? Pozor - lebo celkom logicky by sme to isté mohli povedať aj o všetkých ostatných sviatostiach: sviatosť manželstva - stačí, že sa máme radi a chceme spolu žiť a "vo viere" už sme manželia... Sviatosť kňazstva - stačí, že cítim povolanie a "vo viere" už som kňazom.
Отправлено в 09.12.13 10:59 в ответ на Marek Badida.
Ďakujem Vám, že píšete!
V mojom prípade ide skôr o prípravu na spoveď zo strany kňaza. Či sú to výčitky alebo nie, ak sú to výčitky od kňaza, aby nesmerovali len na adresu tých najslabších, aby chránili hlavne chudobných. A tých boháčov, (majú za lepších ?), ktorí majú najväčšie výhody, ktoré získali na úkor chudobnejších, na nich sa žiadne pravidlá morálky nevzťahujú? Ako to pozorujem, odsúdiť bohatstvo, ten obrovský nárast nerovností, na úkor ostatných, na Slovensku v Cirkvi nemá kto.
To je vecou kňaza ako si chce zachovať prístup k veriacim. Niekedy stačí aj milý pozdrav na ulici. Vážim si to, že si môžem vybrať spovedníka, možno len na krátku dobu, ako to bude v budúcnosti, to ešte neviem, lebo chcem mať prístup k takému kňazovi, ktorého chcem považovať aj za lekára, čo lieči.

Na tejto stránke už poznáte všetky moje hriechy, už nemusím ísť ani na spoveď.
Отправлено в 09.12.13 12:52.
Stanislav doštudujte si aký je rozdiel medzi dokonalou a nedokonalou ľútosťou... a o ich účinkoch. emoticon
A týmto si zároveň striasam prach z klávesnice emoticon nebudem sa tu naťahovať... emoticon že kto bude mať posledné slovo emoticon
A nemusíte so mnou vôbec súhlasiť... nehnevám sa emoticon
Отправлено в 09.12.13 18:03 в ответ на Zita Podhradská.
Fíha, to znie ako celkom efektné umlčanie...
Len ešte pekne poprosím o usmernenie, kde že si to mám doštudovať. Lebo keď študujem Katechizmus Katolíckej cirkvi, čl. 1452, čítam tam: "Keď ľútosť prichádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa "dokonalá". Takáto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné." Akosi mi z toho stále nevychádza to "strkanie si za klobúk", o ktorom píšete... Akosi mi tam šarapatí ten budúci čas: "dosiahne". Viete mi s tým nejako pomôcť?
Ale teším sa, že sa na mňa nehneváte emoticon
Nie je to skôr o tom, že je len veľmi ťažko možné ľutovať dokonalým spôsobom svoju hriešnosť z čistej lásky k Bohu, a zároveň sa tak pohŕdavo vyjadrovať o nástroji odpustenia, ktorý on sám ustanovil...?
Отправлено в 09.12.13 18:13 в ответ на Marek Badida.
Marek prepáč, ale nech by si vysvetľoval čokoľvek a bol v pravde - tvoj príspevok je veľmi dobrý, mám na mysli ten komentár - nepáči sa mi, ako pristupuješ k Stanislavovi... Uváž, je to postoj úcty a lásky? Ved Stanislav nie je 5 ročné dieťa, a ty ho "verejne" vyzývaš "doštudovať si" nuž prepáč, to nie je úroveň bratskej lásky ale vyrývanie a povyšovanie sa. Škoda, lebo som si podobné "správanie sa" pri komentoch všimla aj v iných blogoch.
Отправлено в 09.12.13 18:28 в ответ на Marek Badida.
Ďakujem veľmi pekne. Ale myslím, že úctivo by sme sa mali správať aj k päťročným deťom.
Isteže, Marek to trochu prehnal - ani nie s tým doštudovaním (to je výzva, ktorá môže byť užitočná), ako s tým "striasaním prachu" - najmä ak vezmeme do úvahy kontext tých slov, v ktorých zazneli (z Ježišových úst - Mt 10,14).
Avšak predovšetkým tu ide o vec. Som trochu v šoku, že katolícky kňaz sa takto vyjadruje o sviatosti zmierenia...
Отправлено в 09.12.13 18:35 в ответ на Mária Künzl.
Priatelia- škoda, že sa to zvrhlo na kohútov na smetisku....toto som riskovať nechcela, moje pojmy o risku boli nasmerované inam....
Nechcem z vás robiť malé deti, iba povedať, ako malým deťom vysvetľujem rozdiel medzi dokonalou na nedokonalou ľútosťou.
Zoberiem si niečo, čo mi ocko a mama zakázali. Prišli na to a sú smutní ....je mi ľúto, že ma načapali, alebo je mi ľúto, že ich mám rád a urobil som, čo som nemal?
Samozrejme by bez ľútosti bola celá spoveď teáter, ale nedospela som na stupeň, že ak mám ľútosť a nebeský Otec mi odpustil, môže si kňaz svoje moralizovanie a jazdenie strčiť za klobúk.....
Som totiž stará babka a čosi som aj prežila, o čom sa nebudem chvastať pred tým mladým kňazom, ktorý to, ako sa za vieru trpelo, vie iba z rozprávania....a myslel by si, že chcem z toho profitovať.
Včera som to napísala....chcem, chcem, chcem odpustiť jednému kňazovi, ktorý mi veľmi ublížil. Mladému. Ale predsa keď vojde do lode chrámu, mám nepríjemný pocit...je tu vôľa odpustiť aj husacia koža....a ak chcem prežiť svätú omšu bez roztržitosti, nezaberie iné, ako si povedať:
"aj cez jeho ruky príde Ježiš, aj cez jeho ruky príde Ježiš.....".
No a tým aj ja sfukujem prach z klavésnice- ale iba na túto tému. Mám vás všetkých rada- Zitku, Mareka, pána docenta i Máriu. A bolo by mi strašne ľúto stratiť čo len jedného z vás.
Отправлено в 09.12.13 20:08.
Prepáčte moju trúfalosť, milý duchovný otec, ale ja si myslím, že cieľom spovede je práve to rozhrešenie. Veď rozhrešenie nad mojimi hriechmi nemusí byť vôbec automatické...kňaz môže predsa povedať pri takom hriechu krádeže: Choďte a vráťte, alebo nahraďte ukradnutú vec, a potom príďte a dám vám rozhrešenie.
To isté sa môže stať, ak kňaz nevidí u spovedajúceho sa dostatočnú ľútosť...
Pán predsa povedal: Jn20,23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané."
Отправлено в 09.12.13 20:37 в ответ на Marek Badida.
Prepáčte nám, prosím, že sme Vašu dobrú tému takto ... sprznili.
A nemôžete ma volať Stanislav? emoticon
Отправлено в 09.12.13 22:42 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Evka neospravedlňujte sa za trúfalosť emoticon je samozrejme, že bežne ľudia nerobia štátnice z morálnej teológie, ani tzv. jurisdikčné skúšky pred tým, ako dostanú povolenie spovedať...
Kňaz môže dať rozhrešenie človeku, ktorý ukradol s tým, že povie: "Dávam vám rozhrešenie, ale súčasťou spovede je to, že napravíte spôsobenú škodu. Ak to človek nechce urobiť, ale pred kňazom povie, že to urobí, len aby získal rozhrešenie... aj keď mu kňaz dá rozhrešenie, nemá odpustené hriechy!"
Milión krát emoticon som mal pocit, že človek prišiel na spoveď len preto, aby získal rozhrešenie ... ale vôbec mu nezáleží na tom, aby nejako vo Svätom Duchu chcel poriešiť svoj stav hriechu - napríklad: "ja sa nehnevám, ale nebudem s ním rozprávať...", "áno žijem s priateľom, nie sme sobášení... ale veď to nie je hriech..." takéto slová som si vypočul veľmi veľa krát... dokonca mladí ani nemajú potrebu to v spovedi vôbec spomenúť. A myslíte si, že o to tu ide... dať rozhrešenie? Tak to by som koľkých ľudí poslal preč... a oni by nepochopili o čo mi ide. Keď som bol novokňaz, tak som to aj v horlivosti urobil... povedal som jej nedám vám rozhrešenie... pretože beriete abortívnu, hormonálnu antikoncepciu... A ona prišla asi o 2 mesiace ...neviem či si myslela, že si ju nepamätám... vyznala hriechy o abortívnej antikoncepcii nepovedala ani slovo... dal som jej rozhrešenie... lebo asi iba o to jej išlo. Myslíte si, že to je cieľom svätej spovede?
Ja sa nechcem nikoho dotknúť... len chcem poukázať na iný uhol pohľadu. Nepopieram dôležitosť spovede! Spokojne môžete so mnou nesúhlasiť... ale neoberiete ma o moju 7 ročnú skúsenosť, že niektorým v spovedi nejde o obrátenie, ale iba o rozhrešenie. A to je zlé! A kňaz nemá takú moc, že by za 5 minút niekoho obrátil. A už vôbec sa mu to nepodarí tým, že dá pocítiť nejakú tvrdosť. Veď keď niekto príde a povie dopustil som sa toho a toho, tak mu predsa ešte nenaložím? Lebo aj to sa niekedy podarí. Žiaľ aj ja som často moralizoval... a hanbím sa za to ... a nechcem to viac robiť.
Drahé sestry... prepáčte, ak som Vás pohoršil svojou povýšeneckosťou... aj keď si toho nie som vedomý, kvôli čomu mám byť povýšenecký ... viem však, že ešte jeden kňaz tu už bol niekym z Vás označený ako povyšenecky... apoštol Pavol píše, že nechcite byť mnohí učiteľmi...
Keď človek prijme povolanie od Pána... stáva sa kňazom, musí učiť, zrazu sa stretáva s tým, že ho nazvú povyšencom... tak potom aký zmysel má diskutovať... ztriasam si prach z klávesnice bolo o tom, že pán Štefan bol schopný neviem koľko dní sa naťahovať o tom, že či pojem "závislosť" môže, alebo nemôže kňaz použiť v spojitosti s Pánom Bohom... dokonca nám radil, aby sme si nevylámali zuby... tak ja neviem, kto tu je povyšenecky. A tú poznámku pán Štefan... ako môže kňaz takto hovoriť o spovedi... tomu nerozumiem... ale ani mi to nemusíte vysvetľovať. Prepáčte, ale nezaujíma ma Váš názor. Pri všetkej úcte. A dovoľte mi to... prosím nerýpte do mňa, pretože ja do Vás nerýpem. Ďakujem.
A ak majú niekoho moje názory pohoršovať... tak prepáčte, ak som niekde v dobrej vôli a s radosťou sa podelil... opakujem podelil sa o to, čo mám v srdci. Asi nemá zmysel reagovať... ak to pohoršuje. A preto s láskou zruším svoj "pobyt" na mojejkomunite. Ďakujem za pochopenie.
Отправлено в 09.12.13 23:00 в ответ на Eva Vráblová.
Evka ...ešte k tej nedostatočnej ľútosti... to sa nedá... dokonca pri spovedi stačí nedokonalá ľútosť.
Ako ja ako kňaz môžem pomerať dostatočnosť, či nedostatočnosť ľútosti.
Отправлено в 09.12.13 23:05 в ответ на Marek Badida.
Mária Kunzl... prepáč... ale ja som v reakcii na Štefana.. teda na Stanislava (ospravedlňujem sa za zkomolenie) dal 5 x emoticon ... či napriek tomu to vyznelo ako vyrývanie a povyšovanie sa? Keby som to myslel vážne, že ho chcem uraziť a ztrápniť... tak by som tam tých smailíkov určite nedal.
Отправлено в 09.12.13 23:11 в ответ на Marek Badida.
Показывается результатов: 1 - 20 из 32.
из 2