V poslednej dobe som akosi pozabudol na Boha. Nie úplne ale jeho prítomnosť som pociťoval akosi veľmi okrajovo. Bojužiaľ, ani ja sa nedokážem úplne vyhnúť hektike dnešnej doby. Veľa práce, veľa stresu, napätie a Boh.. kdesi na poslednom mieste.
V tom sa však stalo čosi zázračné. V tom zhone a kolotoči chaosu, zrazu na pár minút prišlo čosi, čo som zažil už veľmi dávno. Nedokážem to úplne pochopiť. Na pár sekúnd som opäť pocítil ten silný moment prítomnosti Boha aký som cítil s absolútnou istotou ešte v mojom detstve. Bol to pocit neochvejnej istoty, že Boh je práve teraz so mnou.
Neviem, či sa to stáva i Vám. Dúfam, že áno. Na pár sekúnd som sa ocitol na mieste môjho detstva, kde som cítil Boha najistejšie. Neviem povedať prečo ale v tom zhluku práce a stresu som za zrazu ocitol kdesi inde. Ovládol ma pokoj, neskutočný pokoj a radosť akú som už dlho nezažil. Akoby som až v tom momente dozrel do úplneho spojenia s Bohom aké som mal v detstve, keď som bol ešte bez styku s týmto uponáhľaným svetom.
Akoby som našiel tú stratenú schopnosť načúvať pokoju, kotrý Boh pripravil pre každého. Neviem, čo sa stalo a neviem prečo práve vtedy.. ja len môžem ďakovať Bohu, že tento zážitok nebol odvtedy jediný.. že modlitba má pre mňa opäť hlbší význam.. a že si opäť dokážem vážiť, že Boh je stále so mnou a nezabúda.
Som tomu nesmierne vďačný, že sa mi takto dokáže pripomenúť.. zvlášť vo chvíľach, keď myslieť na neho je dosť ťažké. Viem, že pre každého je istota v Bohu založená na niečom špecifickom.. pre mňa je založená na tomto vedomí, pretože v ňom cítim čosi čo ma presahuje a čo je zároveň veľmi osobné.
Môžem povedať, že pre všetkých ktorý zúfajú a myslia si, že Boh na nich nemá čas.. mám oznam, že Boh je tu stále a trpezlivo počká, kým sa nám pripomenie, spôsobom takým, o ktorom hlbšom význame ani nedokážeme pochybovať.
Je to svedectvo, ktoré mi opäť ukázalo cestu a snáď ukáže i tým, ktorý Boha hľadajú. On si Vás nájde.
:-)