V tomto blogu som chcela napísať viac, ale víkendové zážitky prebili celý zvyšok týždňa. Pozývam vás na prechádzku po Yellowstonskom národnom parku, najstaršom národnom parku v USA.
Cestu začíname v piatok ráno. Tri autá, osemnásť ľudí a asi toľko isto foťákov. Ak na nás v noci zaútočí medveď, tak sa síce neubránime (nemyslím, že plastikové nožíky nás zachránia), ale aspoň budeme mať pekné fotky. Počas jazdy nám Tina vysvetľuje pravidlá úteku pred medveďom. Hlavné je neutekať. To som ani nemala v pláne – aj tak by som ďaleko nezabehla. Oveľa obšírnejšie nám to potom vysvetľuje strážkyňa parku. Zdôrazňuje aj praktické veci: ak uvidíme zviera, máme zaparkovať na najbližšie parkovisko, nie blokovať premávku.
Okrem pravidiel, medzi rečou spomína veľa hlásení z poslednej doby o medveďoch blízko cesty. Aj ja poslušne hlásim, že sme videli medveďa blízko cesty. A že sme neposlušne zastavili mimo parkoviska. Ale neboli sme sami...
Okrem medveďa sme stretli jelene, kojoty, bizóny - veľmi veľa bizónov a srnky. Posledné spomenuté sú na tom najhoršie, pretože popri ostatnom hviezdnom obsadení si ich nikto veľmi nevšíma. Vlastne, možno sú na tom najlepšie, pretože si ich nikto veľmi nevšíma. Neviem. Lebo po piatom stretnutí s bizónmi, sme si už aj o nich začali hovoriť, že "to je len bizón", nezastavujeme. Prestali sme žasnúť. Hlavne pri ceste naspäť nám už srnky nestáli ani za vytočenie hlavy, nie to ešte za zborové "ó." (...mimochodom - možno práve tam je ťažisko úctyk ľudskému životu. Že nad ním nikdy neprestaneme žasnúť ako nad zázrakom, že sa pre nás nestane niečím bežným a obyčajným, ale ostane pre nás vždy nový, výnimočný, iný = svätý.)
Stretnutie s divokou zverou nie je jediný spôsob ako prísť k úrazu. Ďalší adrenalínový spôsob je dokonale vyobrazený na tejto informačnej tabuli.
Nechytať, nestúpať, len pozerať a fotiť (sa)!
Yellowstone sa nachádza na geologicky zaujímavom území, čo spôsobilo vznik mnohých horúcich prameňov a gejzírov. K dokonalému zážitku z tohto prostredia by som vám dopriala pocítiť aj - prepytujem - vôňu, ktorú okolo seba tieto pramene šíria. Jej opis nie je vhodný do slušného blogu. Ale na pohľad je to dokonalosť sama.
Ďalej môžete vidieť gejzír Old Faithful (starý verný), ktorý najprv vytryskol o 15 minút skôr než mal, takže sme pri ňom ešte neboli...
...a potom o 20 minút neskôr oproti plánu, takže sme tam sedeli ako puci skoro dve hodiny, nakoniec (keď slnko zašlo za oblaky) voda len nejako smiešne zapŕskala. Nevydalo :D
Niektorým baktériám vyššie spomenuté "vône" a hlavne podivuhodné chemické zloženie tohto prostredia robí radosť. A ich radosť je aj našou radosťou, pretože ony prinášajú všetky tieto nádherné farby. Tu si pozrite Grand Prismatic Spring:
Koniec. Už skoro spím :) Šťastná, konečne v teplúčkej posteli - nie len v studenom stane naobliekaná do trinástich kusov oblečenia - voňajúc mydlom a nie sírou a dymom, pripravená na ďalší skvelý týždeň predo mnou. Boh je dobrý - je sa na čo tešiť!