Keď som bola mladá, o láske som si myslela, že je to najmä cit...a že cit sa v srdci zrodí, alebo tam nie je, veď srdcu sa rozkázať nedá, aby "nasilu" niekoho milovalo...
Ale pod dojmom krásnych kníh o láske, kde sa píše, ( v prvom rade je to Sväté Písmo ), že milovať znamená - rozhodnutie milovať - vložiť svoju vôľu do môjho srdca, aby milovalo aj svojich nepriateľov (čo som nemohla nijako pochopiť, že sa to vôbec dá, pretože sú ľudia, alebo okamihy života, ktoré sú absolútne neplánované, a niekto vám môže veľmi ublížiť, možno iba "nevinným" ohováraním, alebo osočovaním, ktoré ohováračské pery roznesú rýchlosťou vetra, a povedzme si: ako sa dá zastaviť lístok vo vetre, ktorý odnáša búrlivý vietor ďaleko, ďaleko...?), ale to, že vložíme svoju vôľu, ochotu a lásku do toho nášho raneného srdca a poprosíme Pána: Pane, daj, aby som toho a toho človeka milovala tvojou svätou láskou, všetko ide!
Predstavte si to: Nie sú to len slová. S Božou pomocou všetko ide! A ja badám, že je v mojom srdci dosť lásky pre všetkých...)) Že milujem i takých ľudí, ktorých som si pred tým jednoducho nevšimla...Láska naozaj znamená : Rozhodnutie milovať.

Áno, láska je cit, pre ktorý sa môžeme rozhodnúť z vlastnej vôle. To čo z lásky konáme sú skutky, ktoré zákonite súvisia s láskou, ale aj našou ochotou plniť Božiu vôľu – milovať. Láska je liek na všetky útrapy života. Ak je to, čo si našla v čistej láske rozhodnutie tvojho srdca milovať každého, to sa nikdy nepominie.

Naša povinnosť evanjelizovať je samozrejmá, ale možno nie pre všetkých. Ja som túto skúsenosť mala, keď bolo ísť treba evanjelizovať do nákupného obchodného centra. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistila, že ľudia veľmi málo vedia o Bohu a keď im poviete, že sú Božie deti a Boh ich miluje, sú úplne vedľa. Keď môžeme svedčiť aj našim životom,je to tiež veľmi dôležité. Ale po skúsenosti viem, že o Bohu treba rozprávať všade, kde sa dá a vôbec si nevyberať komu, nebojme sa, o to sa už Pán postará. Taktiež odpúšťať blížnym je pre niekoho samozrejmá vec, pre iných problém (odpustím ale nezabudnem), ale môžem povedať, že až keď som si dokázala odpustiť sama sebe, čím som sa naučila najväčšej pokore (Bože, bez teba som úplná nula), tak aj s odpustením druhým to ide ľahko