„ Tradícia je slovo, ktoré je stále živé v srdciach veriacich“ (J.A. Möhler).
Kto povie “verím“ a včleňuje sa tým do väčšieho „veríme“, ten vstupuje do prúdu Tradície, ktorý trvá od apoštolov až dodnes.
Keď sa dnes hovorí o tradícii, obyčajne sa myslí na starobylé formy a zvyky, ktoré sú pre niekoho úctyhodné, pre iného zaprášené. Práve vzhľadom na tradíciu platí výrok:
1Sol 5,19-22 Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!
Mnohé tradície boli podmienené časom, podobne ako mnohé z dnešných módnych zjavov zajtra budú zastarané.
Sám Ježiš bol kritický voči podaniu predkov.
Mk 7,3-8 Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?" On im povedal: "Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: "Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy." Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov."
Mt 5,22 No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: "Hlupák," pôjde pred veľradu. A kto mu povie: "Ty bohapustý blázon," pôjde do pekelného ohňa.
Potvrdzuje to aj apoštol Pavol. Odovzdáva ďalej to, čo sám prijal od kresťanov a obcí. Podľa neho stojí za reťazou podania sám Ježiš Kristus.
1 Kor 11,23a-b Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal,
Kol 3,16 Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.
Bolo by veľkým omylom nazdávať sa, že Ježiš Kristus ustanovil Cirkev a jej hierarchiu a potom odišiel z tohto sveta, lebo tým sa vraj až do konca čias postaral o vieru. Naopak, Kristus je stále prítomný v Cirkvi a pôsobí v nej, jeho slovo žije v nej ďalej.
Prvé kritérium na rozoznanie Tradície sme už uviedli: Ježiš Kristus, ako ho predstavuje Sväté písmo, posolstvo viery. Dosvedčuje všetko, čo je potrebné k spáse, hlavne stredobod našej viery: vykupiteľské dielo Ježiša Krista a jeho účinky vo svete skrze Ducha Svätého.
Druhé kritérium: Určité svedectvo o Tradícii je iba vtedy hodnoverné, keď je výrazom spoločnej viery celého cirkevného spoločenstva tej-ktorej a každej doby. Pravda evanjelia je v rozmanitých kultúrnych a historických výrazových formách vždy jedna a tá istá.
Podľa knihy: A. H. Mateje: „Viem, komu som uveril“
Spracovala: Anna Václavová
Obrázok: google
