Obetovať sa preto, aby druhí mohli žiť, je najväčším skutkom, ktorý človek môže v mene dobra a lásky vykonať.
Obetavosť je schopnosť dávať zo svojho času, intelektu, z duševnej i fyzickej sily.
Stupeň obetavosti však by nemal presiahnuť svoje hranice pred martýrstvom, aby nestratil svoj význam v užitočnosti.
Vážim si svoj život, lebo je mojim výlučným vlastníctvom, aj keď neoplývam bohatstvom, a je v ňom málo podstaty na obety.
Keď už musíme bojovať o pozornosť druhého, to už sa dávno minulo cieľa, tam je márna obeta. Najlepšie veci prichádzajú samé.
Kto sa za druhého obetuje, podporuje ho v dobrom a stojí pri ňom v dobrom aj zlom.
Obetavosť napĺňa plnosťou lásky, porozumenia a súcitu, zabezpečuje potreby druhého. Ostatné prejavy obety sú len zbytočné detské hry.
Obetavosť je o tom, koľko priestoru sme ochotní a dokážeme vytvoriť na pokrytie potrieb druhého.