LIETAME V BALÓNE A V HMLE A NIKTO NÁM NEPOVIE, ČO ROBÍME ZLE
V tomto blogu zdieľam úvahu Vlada Gregora, s jeho súhlasom to zverejňujem.
LIETAME V BALÓNE A V HMLE A NIKTO NÁM NEPOVIE, ČO ROBÍME ZLE.
18. 4. 2013
Istí ľudia si zostrojili balón a vydali sa na dobrodružnú a zaujímavú púť. Dostali sa ale do hroznej hmly a stratili orientáciu. Rozhodli sa teda spustiť k zemi a opýtať sa na cestu. S veľkým rizikom to urobili. Konečne natrafili na človeka, ktorého sa pýtali, kde sú. Ten im odpovedal, že v balóne. Bola to typická odpoveď našich teológov. Povedia nám pravdu, ale nie je nám to na nič dobré. Akoby nechceli, nemohli, ba ani nevedeli vnímať, čo sa ich ľudia pýtajú a čo chcú od nich počuť. To, že niečo nevedia, alebo to vedia horšie, ako tí, ktorých chcú poučovať, by si títo profesori a ani ich oponenti za ten svet nepriznali. Podobajú sa ľuďom v balóne, ktorí by si v nebezpečenstve života usporiadali konferenciu o tom, na akú farbu v budúcnosti ten balón premaľujú.
Bol som dnes večer na besede so známym pastorálnym teológom Paulom Zulehnerom. Riešil sa tam problém, načo my, ľudia vzdelaní a nezávislí, potrebujeme Cirkev. Veľa z nás žije prakticky bez nej a často si len so sebazaprením vypočujeme nejakú tú občas aj infantilnú kázeň. Musíme ale brať do úvahy fakt, že mnohí ľudia po spoločenstve túžia, chcú mať predpísané, čo majú robiť a potrebujú k tomu aj tradičné dekórum. Akým právom im toto všetko chceme brať a celkom zbytočne ich znechucovať? Máme byť síce soľou zeme, ale asi je lepšie nedosoliť, ako presoliť.
Okrem toho treba uznať a mnohí si to musíme aj osobne priznať, že v Cirkvi si môžeme dovoliť byť natoľko kritickí, že z inej organizácie by sme po takých rečiach leteli ako špinavé handry. Netvrďme, že žiadna objektívna pravda neexistuje, podľa ovocia ju poznáme. Treba byť ľudskí a tolerantní, ale netreba hádzať do jedného vreca Komunistický manifest, Korán a Bibliu, pretože v tom prípade sme ako nasledovníci Krista a jeho evanjelia definitívne skončili. Ako príklad hlúpej sebakritiky a nezdravého masochizmu uvediem polemiky o úlohe a postavení žien v Cirkvi. Možno sa cítia obmedzované a mnohé by iste dokázali viac, ale skúsili by o tomto probléme debatovať islamistky, hinduistky, alebo emancipované ruské traktoristky!
Na záver by som ešte dodal, že si nevieme dostatočne oceniť ani to, že katolícka Cirkev získala v priebehu histórie určitú reálnu moc. I keď bola aj zneužívaná, predsa len bola protipólom svetskej moci, ktorý neexistoval v konfucianizme, islame, ba ani v pravosláví. Treba teda Cirkev kritizovať a hľadať nové cesty, ale vždy s ohľadom na potreby všetkých ľudí, aj tých menej vzdelaných a samostatných. ako sme my. Pretože práve pýcha na vlastné vedomosti a zručnosti nás môže priviesť k dezorientácii a blúdeniu. Nebadane prestaneme vnímať reálne problémy, procesy a tendencie, ktoré v ľudskej spoločnosti prebiehajú. Nedostatky vždy boli, sú aj budú, ale nie je to férové, aby sme tej Cirkvi neprejavili aspoň minimálne uznanie za to, čo dobré priniesla, prináša a verme, že bude prinášať aj naďalej.
Kristov evanjeliový program by nám to mal zaručovať. Ak chceme jeho príklad nasledovať, treba vnímať potreby a trápenia ľudí a to sa nedá robiť od písacieho stola a ani z tej najvznešenejšej katedry, alebo kazateľnice.
Blogy