V nijakom prípade si nedovoľujem meniť Evanjelium. Len som si dovolil poslúžiť známym Ježišovým podobenstvom a mierne ho upraviť, aby som sa zamyslel nad aktuálnou a veľmi ostro diskutovanou témou.

Istý otec mal dvoch synov. Podobenstvo, ako ho poznáme, až po svine a synovo rozhodnutie vrátiť sa.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho starší brat, ktorý sa vracal z poľa. Prišlo mu ho ľúto, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.

Mladší brat mu povedal: „Zhrešil som proti nebu i proti vám tudoma. Už nie som hoden patriť do tejto rodiny.“

Ale starší brat povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Lebo tento môj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“

Mladší brat odvetil: „Si láskavý. Ale ja sa nemôžem sem vrátiť. Prijmi ma, prosím, len ako jedného z tvojich nádenníkov.“

„Prečo nie?“, opýtal sa starší.

„Vieš, v tej krajine, kde žijem, mám ženu a s ňou i deti, o ktoré sa potrebujem postarať. Nemôžem ich opustiť.“

„Ale veď ty už si ženatý a tvoja manželka žije tu neďaleko nás“, začudoval sa starší.

„Viem a je mi to ľúto“, odvetil mladší. „Urobil som v živote viacero veľmi zlých rozhodnutí, ktorých dôsledky ma ťažia. K tej prvej sa nemôžem vrátiť, aj keby ma chcela, lebo tú druhú nemôžem opustiť, kvôli deťom.“

Starší brat sa zamyslel: „Chápem, že máš záväzok voči deťom. Ale nemohol by si aspoň prestať žiť s tou ich matkou, nech tu nebudíš pohoršenie a nedávaš zlý príklad iným?“

„Myslel som na to“, odpovedal mladší. „Ale ak s ňou nebudem žiť, opustí mňa i deti.“

Potiaľ podobenstvo. A teraz otázka: Bude v otcovom dome aj hostina s vykŕmeným teľaťom?