Blog

« Назад

Apropo Gay-Pride

Zas tu máme pochod, ktorý vyvoláva veľa emócií. A zas tu máme aj tých veľa emócií. Pritom sa týka témy, ktorá je dosť vážna na to, aby si zaslúžila reflexiu s chladnou hlavou. Tak som sa pokúsil aj ja... s chladnou hlavou.

Pochod homosexuálne orientovaných občanov za svoje práva je legitímnou záležitosťou, ktorá by nemala robiť problémy v žiadnej demokratickej krajine.

Prečo tie emócie?

Myslím, že dôvody sú štyri:

1. Homosexualita je otázka, ktorá sa týka veľmi intímnej zložky života človeka, jeho sexuality, na ktorú je - samozrejme - každý z nás osobitne citlivý. Keď sa nás niekto alebo niečo dotkne "ako mužov" alebo "ako žien", alebo "ako vzťahu medzi mužom a ženou" alebo "ako vzťahu medzi mužom a mužom, resp. medzi ženou a ženou", sme na to osobitne citliví, možno azda až nekriticky - práve preto, lebo nám na tejto stránke našej osobnosti a našich sexuálnycch vzťahov osobitne záleží. Na druhej strane, "vďaka" sexuálnej revolúcii sa celá oblasť ľudskej sexuality, pod zámienkou odtabuizovania, stala verejnou témou - verejne sa prezentuje, verejne sa riešia dilemy či problémy, ktoré s ňou súvisia. Nie je jednoduché v tejto situácii zachovať svojej vlastnej sexualite a jej prežívaniu ten charakter intimity, dôvernosti a súkromia, ktorý si vo svojej podstate vyžaduje - a to nielen na svoje prejavy, ale aj na uvažovanie a rozhodovanie sa. A to vyvoláva emócie - pozitívne či negatívne, útočné či obranné, ktoré tejto problematike na pokojnom riešení nepridávajú...

2. Homosexualita je istou zásadnou odlišnosťou od prirodzeného heterosexuálneho charakteru ľudskej osoby. A tu sa vynára celý rad emotívnych otázok: je heterosexualita skutočne prirodzenosťou človeka? Ak áno, je jedinou možnou prirodzenou formou ľudskej sexuality? Ak nie, čo to vlastne znamená, že homosexulita je "neprirodzená"? Bez nároku na úplnosť, pokúsim sa naznačiť odpovede, ako sa mi zdá, že vyplývajú z prirodzeného zákona, teda Božieho stvoriteľského plánu. Ak sa pozeráme na ľudskú sexualitu z hľadiska jej funkčnosti (a Boh nič netvorí bez dôvodu, bez cieľa), potom ľudská sexualita (celý ten zložitý bio-psycho-sociálny ba i duchovný systém, ktorý nás charakterizuje "ako mužov" resp. "ako ženy") nás vedie jedného k druhému na to, aby sme sa navzájom obohacovali, dopĺňali, nachádzali šťastie v spoločenstve toho druhého... a aby sme spoločne plodili a vychovávali deti. Z tohto hľadiska je zrejmé, že ak by homosexuálny pár teoreticky mohol naplniť ten prvý cieľ, ten druhý zrejme nemôže, a to nie z funkčného hľadiska, ale v samej podstate takéhoto mono-sexuálneho zväzku. Ak teda uznávame ľudskú sexualitu ako prejav Božieho plánu s človekom, musíme prirodezný charakter priznať jedine heterosexuálnemu partnerstvu. V čom teda spočíva homosexualita ako odchýľka? Na túto otázku ešte stále neexistujú dostatočne presvedčivé a vyčerpávajúce odpovede. Je zrejmé, že existuje homosexualita "sociálna", spôsobená istým vonkajším vplyvom. Tá sa dá relatívne ľahko normalizovať (vyliečiť) prostredníctvom psychoterapie alebo iných špecializovaných metód. Avšak stretávame sa aj s homosexualitou, ktorá sa javí ako vrodená, azda geneticky podmienená. Kým na túto otázku nebudú jasné odpovede, je zrejmé, že u "netrpezlivých" bude generovať emócie, a to jednak u tých, čo ju chcú vnímať ako rovnocenný sexuálny prejav, ako aj u tých, čo ju chcú degradovať na úchylku... Pre nás, kresťanov, ostáva skvelým majákom Ježišov príkaz lásky, ktorý nemá nijaké "ale", iba ak upresnenie, že lásku si zaluhujú najmä trpiaci. A že človek, ktorý v sebe cíti homosexualitu, a zároveň si je vedomý istých spoločenských morálnych a manželských noriem, trpí veľmi, o tom isto nemožno pochybovať.

3. A tu je tretia príčina emócií. Je zrejmé, že nie každý, kto v sebe cíti homosexuálne sklony, je ochotný prijať, že spoločnosť neakceptuje homosexuálne prejavy (úkony), a to jednak tie intímne (homosexuálny pohlavný styk), a jednak tie verejné (uzatvorenie manželstva ako životného partnerstva, rovnocenného s manželstvom heterosexuálnym). Na druhej strane je rovnako pravdou, že v minulosti i dnes existovali tieto prejavy neakceptovania homosexuality v rôznych formách, vrátane skrytej či otvorenej diskriminácie. Ako teda nie každý homosexuál je ochotný prijať svoju situáciu ako kríž a niesť ho s Kristom po celý život..., tak nie každý človek v jeho okolí, či každé spoločenstvo, je ochotné prijať tohto človeka s rovnakou dôstojnosťou, ktorá mu prináleží ako ľudskej osobe. A tak ako isté zrejmé prejavy vylúčenia týchto ľudí z niektorých povolaní môžu prerásť do širších foriem diskriminácie, tak aj niektorí homosexuáli nie sú ochotní akceptovať, že ich situácia je - v súvislosti s niektorými špecifickými povolaniami - predsa len iná... Chce to aj akýsi zdravý rozum, sebareflexiu, nie uťahovanie sa "do kúta", vylúčenie sa zo spoločnosti, ale reálny pohľad na svoju situáciu, aj s jej špecifikami. A kde toto chýba, tam vznikajú emócie.

4. Toto je pravdepodobne štvrtý zdroj problémov, ktorý úzko súvisí s týmto (a podobnými) pochodmi za práva homosexuálov. Ak by šlo o verejné poukázanie na skutočnosť, že aj títo ľudia majú svoju dôstojnosť, ktorá musí byť rešpektovaná rovnako ako u ostatných ľudí, so všetkým, čo z toho vyplýva, nemal by byť nijaký problém s takouto ich manifestáciou za svoje práva, či proti diskriminácii. Avšak stále častejšie a stále viac sa javí, že tieto pochody sú skôr istým narcizmom homosexuálov (prečo sa to volá "pride" = pýcha?), umelým dvíhaním si sebadôvery, povedomia svojej sily, najmä keď - z dôvodov ťažko pochopiteľných (aj keď vysvetliteľných) - sa práve tieto prejavy tešia obzvlášť veľkému záujmu a podpore médií, a to už dlho vopred, ako aj doho po ich uskutočnení. Zdá sa, akoby išlo práve o rozdúchavanie týchto emócií...

Aj tu teda, ako vo všetkom... je asi vhodné prosiť predovšetkým o dar "rozlišovania duchov" - aby sme spolu s potrebou uznania dôstojnosti neprijímali všetky, aj zrejme bizarné a provokačné požiadavky týchto podujatí... a naopak, spolu s odmietaním extrémov nezmietli zo stola aj skutočný problém, ak existuje. A najmä prosme o lásku, lebo trpiaci človek potrebuje práve tú - lásku kreatívnu, zaangažovanú, hľadajúcu pravdu a objímajúcu človeka, veď "...to mne ste urobili" (Mt 25,40)

Предыдущий
Комментарии
sign-in-to-add-comment
Viera Dedíková
Pridavam sa na stranu Tomáša.
Ťažko diskutovat o temach, o ktorych vieme prilis malo, možno by pomohla vlastná skúsenosť zo seba alebo najbližšieho okolia.
http://logos-brno.stud.cz/nazory/katolicke-uceni-o-homosexualite.html
Отправлено в 09.06.12 9:54.
Isteže je potrebné vedieť o probléme, o ktorom chceme seriózne debatovať. Ale nestotožňujem sa s názorom, že treba mať osobnú skúsenosť. Naopak, tá osobná skúsenosť nás niekedy môže aj negatívne ovplyvňovať v úsilí o objektívny postoj (keďže tu máme akúsi osobnú subjektívnu skúsenosť)...
Отправлено в 09.06.12 10:43 в ответ на Viera Dedíková.
ja pepek
reagujem na

- Ťažko diskutovat o temach, o ktorych vieme prilis malo, možno by pomohla vlastná skúsenosť zo seba alebo najbližšieho okolia. -

Vierka, neviem si dosť dobre predstaviť vlastnú skúsenosť policajta, sudcu, advokáta
ktorých nikto nezavraždil, ani nikoho z ich najbližšieho okolia
a predsa títo všetci, okrem iných sa zaoberajú týmito prípadmi
pretože nesúhlasia s konaním týchto osôb, čo sa dopúšťajú takýchto zavrhnutiahodných skutkov
čo ty na to???
Отправлено в 09.06.12 20:46 в ответ на Viera Dedíková.
A čo tak vziať do úvahy skúsenosť Boha? On stvoril človeka i sexualitu, pozná do najmenších detailov životy ľudí bez ohľadu na ich orientáciu, tak sa ho opýtajme. Teda, ak veríme...

Začnime napr. tu:
http://katechizmus.sk/index.php?action=getk&kid=3150

Potom sa už nebudeme musieť pýtať všelijakých akožeteológov, všakže emoticon
Отправлено в 09.06.12 22:14.
Martin, výborne
Myslím si, že tu je tých problémov viac. Mám za to, že zdravo mysliacemu dospelému človeku s priemerným IQ musí byť jasné, že homosexualita nie je niečo prirodzené, už z prostých biologických dôvodov. Potom ide o to, ako sa k tomu postaví. Či to vezme takto a rozhodne sa to riešiť, alebo sa začne presviedčať a potom i ostatných, že to v poriadku je. Ďalšou položkou je, ako sa k tomu postaví jeho okolie, spoločnosť. Problém vidím práve tu. Sám som stále panec a nie kvôli duchovnému povolaniu či závažným zdravotným problémom a ani nie som gay. Je to moje rozhodnutie (možno raz niekomu položím pár otázok, ale sem to nepatrí). Napokon, vezmime si dnešný pohľad spoločnosti na sex. Kto neskúsil viac partnerov, ten "nie je normálny". Manželstvo si drží význam pomaly len medzi kresťanmi. A mohol by som pokračovať ďalej.
Sexuálna odchýlka je problém a ja to nevyvraciam. Ale sú možnosti, ako ho zvládať. Problém je v rodinách a v spoločnosti. Ovšem čo s tým, tak to neviem.
Отправлено в 09.06.12 23:06.
ja pepek
Budem citovať:
"Svetoznámy autor kníh o uzdravení a oslobodzovaní, Francis MacNutt, PhD., nám ponúka riešenie aj pre zranené ľudské bytosti vo veľmi chúlostivej a azda aj najzraniteľnejšej oblasti človeka.
Hoci sa táto publikácia týka len veľmi malej časti národa, bude dobré, ak aj zvyšok našej populácie bude poznať riešenie a tento problém a nebude klamaný a zavádzaný svetskými médiami, ktoré ho v posledných rokoch tak vehementne a neúmerne zveličujú a kladú do popredia pri každej príležitosti.
Iba pravda oslobodzuje človeka zo zajatia lži a výmyslov."

HOMOSEXUALITA
Možno sa z nej uzdraviť?
FRANCIS MACNUTT
Vydavateľstvo sv.Bystríka
2009

odporúčam každému emoticon
Отправлено в 10.06.12 11:18.
Má to jedno ,ale .Taká spoločnosť neexistuje nikde na Zemi.
Отправлено в 10.06.12 11:23 в ответ на Peter Rusyniak.
Vraví sa . že rodina je základ Cirvi a spoločnosti aj v občianskej platforme.Vraví sa,ale sám môžem len povedať , že v mnohom som sa velmi sklamal. Nečakal som , že niekto další bude za mna riešiť niečo, čo musím prehltnuť sám.Ale priznám sa , že prežíval som tvrdú krízu,ked ma manželka zradila na plnej čiare.odišla za frajerom a zatajila mi dieťa, čo som neskôr musel právne ošetriť.Ale tj teraz už minulosť.

Zastavím sa skorej u podstaty Cirkvi,ktorá sa domnievam nie je zdravá.V ten den ,ked som zažil to "Peklo" a bol som na sv.omši som sa chcel s niekym porozprávať Nádherne si tam podávame ručičky "Pokoj a bratská láska" ...Ale , kde je tá bratská láska ???Niekedy mi to dochádza ,ako tvrdá ironia.Podame si ruky a už na suseda v lavici ani nekukneme. Nie tobôž po omši ho osloviť,lebo každý zdrhá "sebauspokojene" domka a kašlať na nejakú komunitnosť.Ved čiarku na stenu si dám, že Omša bola a ruženec "odtočený".Fasa.

Nikoho viac nič nezaujima a ten nešťstnik , čo má ťažkosť .Jeho ve ved mám svoje problémy , že... Bohužial takáto je dnešná realita Slovenského Kresťanstva , ktoré sa chváli neskonalou religiozitou... A budeme sa tlcť do prs kolko % nás tu je. Bluff.

Cirkevné spoločenstvo v ludskom slova zmysle neexistuje .A nie všetko sa dá prehnať v " cez poradne na našich farách.Tie nezasupluju stratenú skutočnu Kresťansku lásku,ktorú potrebuje človek v kríze. Nemal som sa o koho opreť ,iked som sa chcel zveriť.

Nuž neviem ,ako rodina má byť pointou a nádejou Cirkvi.Fakt nechápem.Lebo vo vlne "Kresťanského egoizmu v sebauspokojeni chtíča nábožnosti" zabudame na blížneho.A tak nech sa Boh zblázni a "otrepáva " nám to ohlavu ,každu nedeľu pri sv.omši. Pekne si to vypočujeme a basta.Po omši poohovárame všetko na okolo.

Nuž velmi som sa sklamal a dnes viem, že ked počujem pri sv.omši spojenie rodina, Cirkev , spoločenstvo , tak mi je skorej do plaču , či aj do smiechu.Lebo krízu , čo som mal som ustal vdaka Bohu a najbližším ,ale v merítku našich Fár ide len o otrepané frázy.

Odporučim vám iba jedno priatelia.Ten kto z vás je v BA postavte sa u Kapucínov ku dverám a dajte sa do reči s bezdomovcom . 80% ľudí bude na Vás zazerať ,ako by ste sa rozpravali s malomocným.Tak pohrdave pozeranie až to bolí.Ku Kapucínom chodi 3/4 BA a aj kopa "migrantov" , čiže ideálna vzorka pre posudenie chovania sa ľudí.
Отправлено в 10.06.12 11:44 в ответ на Stanislav Košč.
Príliš zovšeobecňujete svoju bolestivú skúsenosť. Zatrpknutosťou sa nič k lepšiemu nezmení..., ba ani k pravde sa tak nedá dopracovať..
Ale ja som písal o niečom inom. O rodine ako inštitúcii, ktorú štát má povinnosť chrániť (v miere svojich kompetencií) a neklásť jej na roveň iné formy spolunažívania.
Отправлено в 10.06.12 13:12 в ответ на Tibor Osuský.
nezda sa mi, ze s uctou voci vsetkym osobam sa daju spajat vyrazy, ktore ste pouzili.
Отправлено в 10.06.12 15:00 в ответ на ja pepek.
Napokon, kto vznikol skôr rodina, alebo štát? A kto má komu pomáhať, štát rodine, alebo rodina štátu?
Отправлено в 10.06.12 16:58 в ответ на Stanislav Košč.
Ani nikdy existovať asi nebude, to nás ale nemá odrádzať od snaženia sa. Napokon, Božej milosti je možné všetko. A ako štát stojí na rodine, tak rodina stojí na jednotlivcoch. Iného človeka zmeniť nemôžeme, ale môžeme začať od seba.
Отправлено в 10.06.12 18:29 в ответ на Tibor Osuský.
Dobré postrehy a tipy na otázky.
No používanie vulgárneho označenia my trochu naštrbilo dojem.
Отправлено в 11.06.12 10:53 в ответ на František Drozd.
Tu je to výstižne charakterizované a je tu snaha preniknúť aj do špičiek ,podpora PRIDE vychádza z vysokých miest politických špičiek.
Podporu majú aj u najmocnejších sveta.Obama otvorene podporil homosexuálov...
V EU je silná loby,
http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+IM-PRESS+2­0100507STO74266+0+DOC+XML+V0//SK
pochodu sa zúčastňujú politici,podporuje ich primátor hlavného mesta,"umelci" na podporu konajú "kultúrne podujatia".
Z médií sa stratili informácie o ADS,HIV,hoci zo štatistík je známe,že sa najviac vyskytuje u homosexuálnych partnerov.
http://www.zzz.sk/?clanok=4909

V štatistikách sa dá dočítať aj o vysokom % samovrážd a psychických a ešte iných chorôb.Aj v OSN majú silnú podporu.

http://www.topky.sk/cl/11/1297550/Sef-OSN-vyzval-na-respektovanie-prav-h­omosexuálov
---------------------
http://www.coskolaneuci.sk/skola/index.php/homos­exualita/54--historia-homosexualneho-spravania

História homosexuálneho správania

1981 WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) tiež reklasifikovala homosexualitu

1987 Marshal Kirk and Hunter Madsen v knihe „After the Ball: How America Will

Tu* je načŕtnutá stratégiu presadenia tohto politického programu:

Masám by nemala byť odhalená realita sexuálneho správania, aby neboli šokovaní.
Treba homosexualitu redukovať na čiste sociálnu otázku a sex vynechať
Treba zdôrazňovať, že homosexuáli sú obete osudu, depresívni občania každého veku
Treba vždy tvrdiť, že pokiaľ si homosexuáli pamätajú, vždy boli homosexuálni
Medzníkom v tomto úsilí bola tzv. Kinseyho štúdia, ktorú sponzorovala Rockefellerova nadácia, ktorá v spolupráci s Fordovou nadáciou sponzoroval vývoj antikoncepcií, výrobu prvého dieťaťa v skúmavke, množstvo štúdií a organizácií zameraných na propagáciu potratov ako ľudského práva a medzinárodnej kontroly pôrodnosti. Viac o Kinseyho správe si prečítajte v sekcii Liečba homosexuálneho správania.
-----------------------
Отправлено в 11.06.12 11:19 в ответ на Martin Lojek.
Myslím, že naozaj nie je o čom diskutovať a netreba hľadať kompromis. Neodsudzujem, nezatracujem, každý má právo na život. Homosexuálom je treba pomôcť - vyliečiť sa. Podľa mňa je to porucha - choroba ako kto bude chcieť./ alkoholik, feťák, človek trpiaci psych. poruchou atd./.Povedzme si úprimne homosexualita nieje NORMÁLNA. Normálne je hetero - veď tak to chcel Pán Boh už na počiatku sveta. Stvoril Adama - muža a dal mu Evu - ženu, nie Adama II. ŽENU. Tak nám dal najavo svoj zámer a svoju vôľu, ukázal ĺudstvu smer ten, správny smer. Nemáme právo meniť Božiu vôľu. Pán Boh nám dal možnosť, takou krásnou formou tvoriť život, nie dvom mužom alebo dvom ženám, ale jednému mužovi a jednej žene.
Отправлено в 11.06.12 20:09 в ответ на Nicole Kavuláková.
Neurazte sa, prosím, ale nič tejto téme neuškodí viac ako zjednodušovanie. (To je reakcia aj na iné príspevky, vyššie): Iste, je to "porucha", ale otázka je, aká porucha. Pán Boh nás chcel aj s dvoma nohami, a predsa sa niekto narodí len s jednou. Vyliečiť sa to nedá, niekedy nepomôže ani protéza a človek skrátka ostane na vozíku. Je našou povinnosťou vytvoriť mu bezbariérové prostredie a integrovať ho do spoločnosti... Na druhej strane, taký človek nemôže očakávať, že svet sa bude točiť okolo neho, ani sa cítiť diskriminovaný, ak ho nepríjmu do futbalového klubu. Je to celé o LÁSKE V PRAVDE - ako nás vyzýva Benedikt XVI.
Отправлено в 11.06.12 20:27 в ответ на žaneta Krížková.
dopĺňam. Ako napísal istý múrdy človek. ,, O niekoľko rokov sa bude dožadovať katolíckeho sobáša zoofil s kozou". Až tam chceme dôjsť?
QUO VADIS svet??
Отправлено в 11.06.12 20:28 в ответ на žaneta Krížková.
myslím, že nezjednodušujem/ v mojom príspevku/, len som to napísala laickým ponímaním. A písala som, že nezatracujem, neodsudzujem, nehovorím, že čo je iné je neprijateľné, ale je to choré - stotožňujem sa s tým, že im treba pomôcť a že dokonca ako píšete je to našou povinnosťou, ale nie ustupovaním.A myslím, že podĺa Vašich príspevkou ja to aj Váš názor. Aký kompromis by sa dal urobiť v tejto problematike? A máte Veľkú pravdu je to o Láske a pravde - a Boh je láska a pravda a znova to isté. Ako Boh stvoril muža a ženu,, Ploďte a množte sa a naplňte zem."
Отправлено в 11.06.12 20:51 в ответ на Stanislav Košč.
Pán Košč,dobré články k téme sú na stránkach vytvorených pre kresťanov a tých,čo sa zaujímajú či majú problémy zo sexualitou,je tam zo všetkých oblastí uvádzaná problematika a myslím že vhodná pre seriózny záujem.

Ja sa stotožňujem s názormi že legalizácia homosexuality je mohutne propagovaná najmä preto ,aby sa stala v očiach verejnosti prirodzeným stavom v chápaní širokej verejnosti a tým docieliť stratu pocitu hriešnosti, pocitu viny,citlivosti svedomia.A tak využívajú,zneužívajú najmä mládež pre svoje ciele a tým len živia v nich klamstvá o homosexualite a využívajú mladícku revoltu.
Ich požiadavky zasahajú aj do kresťanského života,ako prijímať požiadavky na cirkevný sobáš,adopciu detí,násilné vyučovanie sexuality v školách,kde hravou formou sa deti "hrajú" na homosexuálne páry.
Aj medzi kresťanmi sa už skupiny,ktoré to z lásky k blížnemu,či iných dôvodov tolerujú.

Citujem z odborných článkov:

Môžeme sa potom pýtať: „Nemôže byť pedofília rovnako tak normálna?“ Od prívržencov tejto orientácie môžme počuť, že „áno“. A čo iné úchylky? Ak človek verí v homosexuálnu prirodzenosť, musel by veriť aj v prirodzenosť pedofilnú, zoofilnú, exhibicionistickú atď.[98]


Nemennosť

Dnes sú pokusy o terapiu homosexuality napádané, buď ako neľudské (neprirodzené, potlačujúce či diskriminujúce) alebo ako neuskutočniteľné. Konštruktívne stanovisko sebavýchovy zameranej na zlepšenie a obnovu, sa nie príliš hodí modernému duchu doby, ktorý sa vyznačuje pohodlnosťou a poddávaním sa každému impulzu, najmä sexuálnemu. „Kto sa odváži v takej atmosfére o tom hovoriť bez predsudkov?“, pýta sa Aardweg.[99]

Naproti tomu proti liečbe mnohých iných sexuálnych deviácií námietky veľmi nepočuť a odborná literatúra otvorene hovorí o liečbe takýchto porúch od psychoterapií cez hormonálnu terapiu a psychofarmaká až občas po kastráciu (tá má aj najväčšiu úspešnosť napríklad pri predchádzaní recidívnych násilných alebo pedofílnych sexuálnych deliktov, ale kvôli svojej povahe silného zásahu do organizmu sa neraz odmieta alebo chápe len ako krajné riešenie). (viď. Weiss, P., 2002)
***
http://zdravysex.sk/node/27#overlay-context=node/26
***
http://www.coskola­neuci.sk/skola/index.php/homosexualita
------------------
Samozrejme,že nemožno pristupovať k homosexuálom inkvizítorsky,iróniou,výsmechom,ale ani pred nimi a pred verejnosťou neskrývať pravdu.
To by ublížilo nie len im. Aj medzi nimi sú rôzne kategórie,niektorí sú už v ťažkom stupni hriešnosti,nemorálnosti,iný sa snažia napraviť svoj stav.A takým treba pomáhať pochopením,ústretovosťou...



Ja tiež som laik,ale rozum a najmä Sv. Písmo,Katechizmus nás učí jasne,niet kam uhnúť.
Miluj hriešnika,ale hriech maj v nenávisti.
Je to na politikoch,či podľahnú homosexuálnej loby.

Neberte to ako nesúhlas s vami,chápem že ani vy nie ste za legalizáciu a zrovnoprávnenie na úroveň manželstiev medzi mužom a ženou,požehnaných pred oltárom,ale len ako doplnenie môjho názoru a toho,čo som čítal a s čím sa stotožňujem.

Myslím si,že Žaneta to napísala stručne v pár slovách,čo by mohlo nastať.
Všetko je dovolené,ale nie všetko osoží.
***
Katechizmus Katolíckej Cirkvi
***
2357 Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený.

Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, "že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené".

Sú proti prirodzenému zákonu. [KKC 2333]

Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.
Отправлено в 11.06.12 23:33 в ответ на Stanislav Košč.
Keď som to už sem zamiešal:

http://www.upac.sk/node/879
http://www.upac.sk/node/1605
http://bilek.blo­g.sme.sk/c/298319/Co-som-citil-v-Chatrci.html

Samozrejme, nie je to prísne teologické dielo a iní to môžu vidieť ináč. Najlepšie bude to prečítať a potom popr. porovnať s cirkevnou náukou.
Отправлено в 11.06.12 23:40.
Показывается результатов: 21 - 40 из 102.
из 6