Trávim pár dní v Miláne, kde je hlavné sídlo talianskej Katolíckej univerzity Božského Srdca... a rozmýšľam. Po vstupe do priestorov tejto univerzity na prvý pohľad je zrejmé, že je hrdosť študovať tu..., lebo je hrdosť učiť tu..., lebo je hrdosťou Cirkvi mať takú univerzitu...

Hoci som sem pôvodne dnes ráno plánoval ísť len na kávu, doslova ma to tam vtiahlo - atmosféra, ponuka, genius loci.

Ako som náhodou zistil (som tu totiž z iných dôvodov), dnes sa tu koná národný "Giornata di studio" - Deň venovaný reflexii na tému, ktorá bude dominovať sláveniu 90. dňa Katolíckej univerzity: "Spolu s mladými, protagonisti budúcnosti".

Zmyslom slávenia toho Dňa pre univerzitu bolo od počiatku vyjadriť aj navonok, že Katolícka univerzita vyrastá "zo srdca Cirkvi", je teda jej vlastnou "srdcovou záležitosťou" - privilegovanou iniciatívou na poli evanjelizácie vzdelávania a kultúry, a teda i zbierať prostriedky na jej podporu a postupne stále zreteľnejšie ukazovať jej zmysel a prínos pre život Cirkvi a spoločnosti - vrátane každej najmenšej farnosti, resp. obce.

Samozrejme, na to nestačí univerzitu založiť, deklarovať či zadať jej ciele, hlásiť sa k hodnotám. Katolícka univerzita je privilegovaným, ba jedinečným priestorom pre seriózny a praktický dialóg medzi vierou a vedou, resp. vierou, vedou a konkrétnym osobným i spoločenským životom. Ide o dialóg medzi "katolíckym myslením" a dnešnou kultúrou. (Ako to vysvetlil milánsky arcibiskup, kardinál A. Scola, na príklade z dnešného evanjelia: Peter má osvietenie milosti a v jeho svetle vyznáva, že Kristus je Mesiáš. Ale keď mu Ježiš vysvetľuje konkrétne dôsledky svojho mesiášskeho poslania, Peter protestuje. A Ježiš v ňom oslovuje diabla a posiela ho preč z cesty: "Nemáš zmysel pre Božie veci." (Mt 16,23) - TOTO je katolícke myslenie, v každej vede, povolaní, životnej situácii hľadať a nachádzať "zmysel pre Božie veci". Isteže, 2+2 bude vždy 4. Ale v jednotlivých situáciách treba túto pravdu rozličným spôsobom predkladať. Evanjelizácia má toto za cieľ. Ona nepridáva niečo navyše ľudskej prirodzenosti, kultúre či životnej praxi. Je to zmena vody na víno...) Deväťdesiatročná talianska Katolícka univerzita je príkladom obojstranného prevzatia zodpovednosti za toto dielo - zo strany Cirkvi, i zo strany univerzitného spoločenstva. A výsledky sú zjavné.

Niet univerzity (a nijakej školy), kde by neboli problémy. Ale povedomie silnej, cieľavedome vytvorenej tradície zodpovedného výchovno-vzdelávacieho úsilia pre dobro cirkevného i svetského spoločenstva, zároveň s povedomím vlastného špecifického poslania sprevádzať mladého človeka v jeho integrálnom ľudskom raste - to je zmysel autrentickej katolíckej univerzitnej výchovy a vzdelávania... a to je sila, o ktorú sa dá oprieť a prekonať čokoľvek, čo život univerzite môže priniesť.

Zakorenenie Katolíckej univerzity v Cirkvi a spoločnosti vychádza a realizuje sa niektorými konkrétnymi spôsobmi:

- vôľou byť blízko mladej generácii: spoznať (aj na základe seriózneho vedeckého preskúmania), čo znamená dnes (po)starať sa o mladú generáciu, teda čím mladý človek žije, aké sú jeho reálne (nie len mediálne prezentované) hodnoty, preferencie, túžby, ako prežíva toto rozhodujúce obdobie svojho života: od položenia a zodpovedania si otázky o zmysle a poslaní vlastného života práve v tomto období profesionálnej i ľudskej prípravy "na život" závisí následná kvalita života - ako ukazujú výskumy - v rozhodujúcej miere;

- vytvoriť mladým ľuďom atmosféru prijatia a rodinné prostredie, v ktorom si v pokoji a svedomito budú môcť a chcieť položiť a zodpovedať otázku svojho životného povolania (presvedčeného uchopenia svojej profesionálnej kompetencie) a svätosti (reálneho uspenia v živote a šťastia);

- ponúknuť konkrétne odpovede mladým ľuďom, ktorí aj dnes majú smäd po pravde, dobre a kráse (vrátane ich vzájomného previazania).

O to vážnejšia je táto úloha Katolíckych univerzít, o čo viac dnešná stredná a staršia generácia rezignuje zo svojej úlohy predostrieť mladým ľuďom model života, dať sa im za príklad, ktorí môžu nasledovať, diskutovať o ňom, kritizovať, a tak prijať či odmietnuť. Zrieknutím sa etickej súčasti svojej výchovy, prenechali ju médiám.

Myslím, že aj u nás by sme Deň Katolíckej univerzity mali poňať takto. A jej úlohu tiež. A najmä zodpovednosť za ňu.