Na seminároch, ktoré vediem, sa usilujem svojich poslucháčov viesť k porozumeniu a dávam im aj nejaké „žiteľné“ rady, ako sa starať o svoje zdravie holisticky – teda o telesné, duševné aj duchovné, vo vzájomnej harmónii a prepojení. Pri téme duševného zdravia (kde vždy myslím na môjho drahého brata, ktorý bol na Slovensku priekopníkom tejto témy, ale už dvadsať rokov tu... chýba) zdôrazňujem – podobne ako pri obidvoch ostatných – potrebu prečistenia a dobrej výživy, v tomto prípade pre svoju myseľ. To, čo ju veľmi „znečisťuje“ a následne priam paralyzuje, sú negatívne myšlienky a postoje. Je to ako keď sa čistička odpadových vôd ...zanesie. Negatívne zmýšľajúci človek sa stane negatívnym človekom. A to je choroba s veľmi zlou prognózou. Ak sa nám podarí očistiť sa od týchto myšlienok a postojov, je to veľká vec. Ale myseľ nemôže ostať prázdna! Preto je nutné zároveň ju naplniť skutočnou alternatívou, teda dopriať jej „zdravú výživu“ vo forme pozitívnych myšlienok, ktoré nám pomáhajú vytvoriť si pozitívne postoje, pozitívny pohľad na život a prístup... a urobia z nás pozitívnych ľudí.

Vyzerá to ako pekná teória... a vyzerá to veľmi jednoducho.

Povedal by som skôr, že je to jednoduchá teória, za ktorou prichádza tá náročnejšia časť: prax. Ale krásna! Prejsť od negatívnych postojov k pozitívnym je veľmi ďaleká cesta a nahradiť si v mysli negatívne myšlienky pozitívnymi je veľmi náročná operácia! (Dobré je pamätať pri tom, ako som uviedol, že jednotlivé dimenzie ľudskej osoby sa ovplyvňujú navzájom, takže aj tu bude potrebné ozdravovať zároveň aj svoje telo, aj svoju dušu – inak sa dá len ťažko si to čo i len predstaviť.)

Čo sú to však tie „pozitívne myšlienky“ a čo je to ten „pozitívny prístup“? Jednoducho povedané, pozitívne myšlienky sú tie, vďaka ktorým vo všetkom, na čo myslíme, hľadáme (a nachádzame) tú dobrú, resp. tú lepšiu stránku. Dá sa to? Dá sa napr. vo vojne, ktorá trápi našich susedov, vidieť niečo dobré? Objektívne zlo sa nedá zmeniť naším pohľadom, ibaže by bol nejako klamný. Tadiaľ cesta nevedie. Skôr to pozitívne možno hľadať v tom, čo pozitívne mi táto situácia (udalosť, skutočnosť), hoci aj negatívna, napr. vojna, môže (a má) povedať, priniesť na myseľ, ako ma môže priviesť k nejakým pozitívnym rozhodnutiam a pod. Ak nás napr. vedie k intenzívnejšej modlitbe za mier, k vďačnosti zaň u nás, k väčšej zodpovednosti pri predchádzaní a pri riešení konfliktov, k štedrejšej charitatívnej pomoci alebo podpore obetiam vojny a pod. – to určite môžeme nazvať pozitívnym prístupom ku – v tomto prípade – negatívnej skutočnosti. V tom spočíva jej lepšia stránka. Nie, že by sama vojna mala nejakú lepšiu stránku, ale naša reakcia môže byť onou lepšou stránkou. Skúsenosť ľudstva v celých jeho dejinách, a možno v určitej miere aj tá naša osobná, nám ukazuje, že často práve negatívne skutočnosti, vďaka pozitívnemu prístupu, priniesli (aj) veľa pozitívneho ovocia.

Toto je jedna charakteristická črta pozitívnych ľudí – dokážu pozitívne reagovať aj na negatívne skutočnosti, situácie, zážitky.

Ale dokážu to dlhodobo a, takpovediac, systematicky, jedine, ak si vytvoria taký životný postoj. Ako sa to dá?

Ako pri všetkých životných zmenách, rozhodujúce je rozhodnúť sa. A v rozhodnutí vytrvať – až kým zlozvyky nenahradíme dobrozvykmi... a to chce čas.

Jedným zo zreteľných odlišovacích znakov pozitívnych a negatívnych ľudí je používanie slov „áno“ (priam symbol pozitívneho postoja) a „nie“ (priam symbol toho negatívneho).

Pozor na extrémy: nie, že by pozitívny človek mal na všetko hovoriť „áno“ a nikdy nepoužiť „nie“. To sa asi ani nedá. Ale stojí to za zamyslenie – a poznám niekoho, kto si tým prešiel. Chcel som napísať, že kto si to skúsil – ale v skutočnosti to vôbec nebol „pokus“, skôr akoby do toho „spadol“. A čo nasledovalo, to určite stojí za pozornosť.

Dovolil som si pozvať ho na rozhovor a on, samozrejme, nedomietol. :-) Pán Carl Allen.

 

Pán Allen, ďakujem, že ste si našli čas.

Nemohol som odmietnuť! (smiech)

Hm, idete hneď doprostred témy. Takže „áno“ nie je nejaké zaklínadlo na dobro, správne?

Isteže. Je fakt, že keď som „uzavrel zmluvu“ a po dvoch povzbudeniach od kamaráta som si povedal, že poviem „áno“ na ...čokoľvek, stala sa mi taká krásna vec, že ma to ...zaujalo. Spoznal som úžasnú ženu, ktorú by som inak určite nespoznal. Vyzeralo to naozaj ako „odmena“ za tú ochotu – podobne ako som zažil pár akoby „trestov“, keď som niečo odmietol.

Kamarát mi krátko predtým povedal, že keď nezačnem so sebou niečo robiť, zostanem úplne sám. A ja som cítil, že má pravdu, aj keď som to navonok nepriznával. A – chápete to? – tu sa mi pošťastilo práve toto, hneď ako som dvakrát povedal „áno“ na niečo, na čo by som inokedy určite povedal „nie“!

No, áno. Za svoju ochotu ste boli rýchlo odmenený. Ale následne si vás vaši vlastní kamaráti podali a začali vás zneužívať. Asi sa nedá hovoriť „áno“ na všetko.

Trochu som uletel, priznávam. (úsmev)

Ale s Allison to bolo také skvelé – bez rozmýšľania som súhlasil so všetkým, čo navrhla a boli to samé perfektné nápady. Naozaj som si to užíval. Až keď plná toho nášho spoločného nadšenia navrhla, aby sme sme začali bývať spolu, na chvíľu som sa zamyslel, lebo som pochopil, že to je vážne rozhodnutie.

Takže "nevypli" ste si rozum.

Jasné, že nie. Aj s tými kamarátmi som si to užíval. A tá láska, to bolo absolútne dokonalé. Ale tu zrazu bolo treba zareagovať rozumne, tak preto... Ju to pomýlilo a na nejaký čas sa akoby všetko pokazilo. Myslela si, že som len nejaký automat na „áno“ – ale nik predsa nemôže byť taký! Myslela si, že ma niekto zaklial, ale toto predsa nebola žiadna rozprávka! Veľmi mi záležalo na tom, aby sme si to vysvetlili.

Našťastie sa to podarilo, trochu bláznivo – ale ja už som taký. (úsmev)

Skúsme to teda nejako zhrnúť: Zmenil sa Vám život, totálne. Čo presne to spôsobilo?

Bol som na dne, v totálnej životnej depresii. Po rozvode som všetko... odmietal. Hrozil mi totálny osobnostný kolaps. Priam v poslednej chvíli ma kamarát dotiahol na čudesnú seansu, kde všetci ako zmyslov zbavení vykrikovali „áno“ a na každé „nie“ zjapali, že „to je zle!“ Ale napriek tomu davovému šialenstvu a totálnemu zjednodušeniu, v podstate mali pravdu. Slovo „áno“ symbolizuje pozitívny postoj a ten otvára srdce pre druhého človeka...

Jedno slovo?

Nie je to len to jedno slovo. Ten guru, či ako ho nazvať, povedal jednu veľmi pravdivú vec: „Kladné pojmy sa vždy priťahujú. Slovom „áno“ nasajete pozitívnu energiu.“

Nefunguje to automaticky, ale niečo dôležité na tom je. Nebráňte sa príležitosti, v akejkoľvek podobe. Skúste – a uvidíte. (úsmev)