Slovo „spoľahnúť sa“ je takmer synonymom dôvery. Má však aj veľmi peknú etymológiu: pochádza totiž zo spojenia slov „spolu ľahnúť“. Nemyslí sa to v pohlavnom zmysle (to vyjadruje iné slovo: súlož – súložiť). V akom teda?

Ľahnúť si spolu s niekým a nocovať spolu si žiada dôveru. Takmer absolútnu. Viem, že mi neublíži, v žiadnom zmysle tohto slova. Nenapadne ma v spánku, neokradne ma, nebude ma chcieť pohlavne zneužiť atď. Ale je tu aj pozitívny význam: kedysi ľudia líhali spolu aj z dôvodu potreby zohriať sa navzájom, podobne ako to robia zvieratá. V rodine je to akosi samozrejmé a robíme to najmä s cieľom vyjadriť si nežnosť a rodinnú spolupatričnosť. Ale mimo rodinných vzťahov..., to chce dôveru. Lebo to už nie je len ležať niekde vedľa niekoho a nejako tam prespať. Je to dotyk tiel, za účelom spoločného prežitia.

Vďaka pokrokom vo vykurovacej technike si to veľká väčšina z nás dnes už, našťastie, vôbec nevie a ani nemusí vedieť predstaviť. (Hoci bezdomovci by aj dnes zrejme vedeli, o čom je reč. Možno aj turisti na dlhých hrebeňovkách?)

Uvádzam to tu len na vysvetlenie tej etymológie. „Spoľahnúť sa“ je takým prejavom dôvery voči inému človekovi, že nielenže sa ho neobávame, ale v prospech spoločného úžitku zo vzájomnej interakcie sme ochotní dať mu aj niečo zo seba, a tiež prijať niečo od neho.

Spoľahnúť sa na niekoho je teda veľkým obdarovaním.

Do istej miery sa dá zaslúžiť – spoľahlivosťou (dôveryhodnosťou) svojho správania voči nemu.

Ale predsa, je to ešte čosi naviac. Myslím, že práve to, čo vyjadruje ten pozitívny význam tohto slova, teda dať mu s dôverou niečo dôležité zo seba, a s dôverou prijať niečo dôležité od neho – v prospech niečoho dôležitého spoločného.

No, pamätajme, že my sami aj potrebujeme mať okolo seba spoľahlivých ľudí a aj sa na nich dokázať spoľahnúť. Aj keď v odlišných súvislostiach, ako keď toto slovo vznikalo, stále je to z dôvodu spoločného prežitia.