Čo je to láska? Dá sa pri hľadaní odpovede na túto vážnu otázku použiť logika? Myslím, že áno.
Ak nás zaujíma kresťanská odpoveď na otázku, čo je to láska, musíme konštatovať, že Nový zákon síce píše veľa o láske, o jej charakteristikách (osobitne sv. Pavol v 1Kor 13), ale presne na túto otázku odpoveď nenájdeme. Iba v Prvom liste sv. Jána nachádzame akúsi stopu, ktorá by nás mohla priviesť k odpovedi:
"Čo je láska spoznali sme z toho, že on položil za nás svoj život." (1Jn 3,16) Reč je tu o Bohu. Teda uňho treba ďalej hľadať. Svätopisec tu zdôrazňuje, že láska sa prejavuje predovšetkým prakticky - skutkami lásky. A o pár veršov nachádzame i čosi ako definíciu:
"Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska." (1Jn 4,8)
Sv. Ján to však nakoniec obrátil... Je to však definícia Boha, nie definícia lásky...
Alebo predsa?
Logicky vzaté, sú dva druhy definícií. Jeden je určujúci, druhý vychádza z totožnosti.
V tom prvom prípade niečo definujeme na základe bližšieho určenia zo širšej množiny.
Napr. jablko je ovocie. Jablko patrí do množiny ovocia. Nie všetko ovocie sú jablká, ale všetky jablká sú ovocie. Na jeho presnejšiu definíciu by sme potrebovali ho dôkladnejšie určiť, ale môžeme pri tom vychádzať z tohto základného konštatovania.
Príkladom pre druhý typ môže byť napr. konštatovanie: človek je slobodný tvor. V tomto prípade to platí obojstranne: každý človek je (zo svojej podstaty) slobodný tvor a každý slobodný tvor je človek (niet iných tvorov, ktoré by boli slobodné, jedine ľudia).
Do ktorej kategórie zaradíme konštatovanie, že Boh je láska?
Ak do tej prvej, znamenalo by to, že láska je akási väčšia "množina", ktorá zahrňuje Boha (a ešte i čosi iné). To však z hľadiska kresťanskej viery je neprijateľné - niet nič väčšieho (v nijakom zmysle) ako je Boh.
Toto konštatovanie teda musíme vnímať v kategórii totožnosti: Ak Boh je láska, zároveň láska je Boh. A máme odpoveď... (Samozrejme, reč je tu o pravom Bohu a o pravej láske.)
Ak však my, slabí ľudia, nejakým spôsobom môžeme mať účasť na pravej láske, teda skutočne milovať, znamená to, že máme reálnu účasť na Bohu... Naša láska nie je len "čosi božské", je to sám Boh, ktorý miluje skrze nás, resp. my svojou láskou dávame, prejavujeme, stelesňujeme Boha...
To je sila..., nie?