KAPITOLA DEVIATA Boh nesúdi tak ako ľudia.

Medzi priestupkami,zločinmi a mnohými nepravosťami sú hriechy tých,čo stúpajú na ceste dokonalosti,ktoré podľa pravidla o dokonalosti sú plným právom karhané,ale v nádeji dobrého úžitku sú chválené ako sejba s ohľadom na žatvu.Niektoré z nich sú podobné nepravosti alebo zločinu,a predsa sú nie hriechy,lebo neurážajú ani Teba,Pána Boha nášho,ani ľudskú spoločnosť.Tak napríklad,keď si niekto zaopatrí niečo podľa časových pomerov k pohodliu života a nie je isté,že tak urobil z rozkošníctva,alebo keď riadna vrchnosť tresce určité činy nieje isté,či tak nerobí zo škodoradosti.Tak mnoho činov,ktoré ľudom pozdávaly zavrhnutiahodnými,Ty si schválil,a mnoho iných,ktoré ľudia chválili,Ty si odsúdil,často sa totiž odlišujú od seba:čin,úmysel konajúceho a neznáme časové okolnosti.Keď však niečo neočakávaného a neobyčajného nariadiš,i keď si to niekedy zakázal (hoci príčinu nariadenia dočasne tajíš,hoci je to niekedy proti spoločenskej zmluve niektorých ľudí),kto by sa opovážil pochybovať,či to má splniť,keď len tá spoločnosť ľudská sa pokladá za spravodlivú,ktora Tebe slúži?Blahoslavení sú tí,ktorí poznajú,že Ty si nariadil,lebo čokoľvek robia Tvoji služobníci,robia to buď na splnenie toho,čo žiada prítomný čas,buď na naznačenie vecí budúcich.