Aké bežné u nás: "dobre, áno, pomôžem, prídem, samozrejme, urobím,...len čo budem môcť...uvidíš, neboj sa". Takto často odpovedáme ľuďom, ktorí nás o čosi prosia.

On, Pán, je náš Boh;
jeho rozhodnutia platia po celej zemi. R.
Večne pamätá na svoju zmluvu, *
na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, *
na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. R.

Človek nie je všemohúci. Tí čo sľubujú a nesplnia, sú dvojakí. Jedni chcú vyzerať slušne a ochotne a pritom sú ľahostajní. Tí druhí síce nechú vyzerať, majú dobré srdce a pomohli by, len jednu chybu urobili- sľúbili viac ako môžu a nepovedali jasné "nemôžem", aby človeka nezranili, zabúdajúc, že očakávané a nesplnené bolí viac....

Majme radi ľudí, ale neočakávajme od nich všetko. Možno fakt chceli, možno aj zabudli...dnešné tempo života je už iné ako pred iba piatimi, desiatimi rokmi....a kdežeto pred rokmi,ktoré pamätáme my, starkí.

Nechajme teda prebolieť, čo nám sľubujúci priatelia a známi nesplnili. Ak bola zlá vôľa- nech hryzká svedomie ich, nie nás. Ak chceli a nestihli, odpusťme...veď každému z nás sa to stáva.

Žalm nám hovorí, Koho sľuby platia večne, hoci ich dal pred tísíckami rokov.

A opäť stojí predomnou Abrahám vo svojej nádhernej viere v tieto prísľuby a ja sa nehanbím prosiť o príhovor: "Svätý otec-patriarcha Abrahám, vypros mi vieru v Božie prisľúbenia, akú si mal Ty a začo Ťa sám Pán nazval spravodlivým!"