Perzský kráľ Kýros a prvé spory ľudu po návrate zo zajatia. Kniha Ezdrášova

Už v začiatku knihy hovorí Písmo o perzskom kráľovi Kýrovi, ktorý mal úctu k Bohu Židov. Nazýva Boha Pánom, Bohom nebies a hovorí, že tento Boh mu dal všetky kráľovstvá... Písomne nariadil, aby každý pomáhal stavať chrám - dom pre Boha, Pána,  ktorý býva v Jeruzaleme. Hneď v prvej vete knihy Ezdrášovej sa hovorí, že "Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra" - Boh sám mu daroval milosť pochopiť, kto je Boh. Tento kráľ bol naklonený Bohu Židov, mal úctu aj k bohom iných kmeňov hoci sám uctieval iného boha. Je to zaujímavý príklad spolupatričnosti a akejsi prvotnej jednoty "náboženstiev" rozličných krajín. A nesmieme zabúdať, je tu priazeň Boha - najdôležitejšia milosť, bez ktorej nie je priazeň ani u kráľov...Kráľ Kýros sa postaral o to, aby sa staval chrám v Jeruzaleme.

V knihe je detailný opis rodov, ktoré sa vracali zo zajatia, počet aj mená spolu s menovaním ich hodnosti, aj počet ich zvierat. Všetci spoločne, každý podľa svojich možností, podieľali sa na stavbe chrámu Bohu svojmu Pánovi. Ako to už býva u ľudí, začali sa prieť, jedni druhým vyčítať, vydeľovať kompetencie a odrazu nemohli spolu stavať chrám. Zorobábel, Jozue a iní náčelníci rodín odmietli stavať chrám spolu so Samaritánmi a poslali obžalobu panovníkovi, kráľovi Artaxerxovi, že stavba chrámu je hrozbou pre kráľov, ak kráľ nezabráni stavbe chrámu, vyhrážali sa zastavením platenia daní a ododu soli a menovali aj iné hrozby, pričom kráľovi opisovali zlobu Jeruzalema voči kráľom a panovníkom, ktorú dokonca dokazovali výpismi z kníh o dejinách jeruzalema.. Kráľ po prečíaní toho listu vydal zákaz pokračovať v stavbe chrámu. Ezd 4, 1-24; Stavbu chrámu Bohu v jeruzaleme prerušili a zákaz trval až do druhého roku vlády kráľa Dária, ktorý na žiadosť ľudu opňť stavbu povolil. O tom neskôr.

Čo si môžeme všimnúť v konaní ľudu rôznych kmeňova národov? A na kráľoch? Nepriateľstvo a sváry, písanie listov kráľovi, hromaždenie dôvodov, aby znemožnili stavbu chrámu v Jeruzaleme aj za cenu intríg a ohovárania... Počiatočná radosť a entuziazmus po návrate zo zajatia sa úplne vytratili a začali si vzájomne robiť zle. Nuž to, čo tak radostne začalo, rýchlo sa zastavilo a ľud musel dlho čakať a vyvinúť novú aktivitu - zasa písali listy, žiadali kráľa o povolenie, aby mohli pokračovať v stavbe chrámu. Na výzvu Boha začali stavať a povolenie na stavbu napokon dostali. A králi? Boli tak isto pod vplyvom priazne či nepriazne Boha, stáli za dobro alebo sa preli s ľudom či medzi sebou navzájom, počúvali ľudí, miesto vlastného zdravého úsudku, niekedy počúvali prorokov, vydávali nariadenia alebo zákazy, nariaďovali vyberanie dane a  rôzne "odvody". Nepripomína vám to situáciu dnes? Nariadenia na základe nejakých "dokumentov", ktoré hovoria niečo o skupine ľudí či národe a problém je hotový, nie? Samozrejme dnes je úcta k Bohu ako aj k ľudu i medzi "panovníkmi" oveľa menšia, ako za čias tých kráľov ale ľudia sú dnes tak isto schopní intríg a ohovárania, sú tak isto rýchli do zbrane, ako boli vtedy.

Pokračovanie nasleduje. Objavuje sa Ezdráš a kniha s jeho menom opisuje jeho činy, ktoré sa páčili Bohu. On zasa uzmieruje Boha, a Boh zasa daroval ľudu svoju priazeň a úspech v ich konaní. Stále znova sa zmilúva... Miluje svoj ľud a vedie ho cez celý Starý zákon... až po dnes. Úžasný, nepochopiteľný Boh. Ďakujem Bohu za jeho priazeň aj za usmernenia, ktoré bývajú aj nepríjemné a bolestné. Knihy SZ mi však ukazujú dôvod a príčiny. Milión krát opakovaná nevernosť ľudu a odvrátenie s od tváre nášho Boha, ktorý nám všetko daroval... nevychádzam z úžasu.

+

Všetko sa deje z vôle Boha. Či to človek uznáva alebo nie, či to panovníci a ľud berú na vedomie, alebo nie. Ak Boh vidí, že ľudia sú ochotní a majú k nemu skutočnú úctu a úprimný vzťah, veď jemu patrí všetko, aj človek sám a len s jeho pomocou - s jeho priazňou a oporou môžeme budovať dielo - ak Boh vidí vôľu a úprimnosť srdca človeka, dá nám konať veci, dá nám kráľov - panovníkov, ktorí podporia ich dielo a dá aj zákony, ktoré treba, ktoré sú dobré a na jeho slávu a česť, aj na dobro pre ľud. Zároveň však Boh sprevádza svoj ľud, aj nás dnes, a hľadí naň, aj na nás, či sme verní a či milujeme svojho Boha, skutočne a pravdivo, či je náš život bezúhonný a spravodlivý... Ako dobrý Otec bdie nad svojimi deťmi a ak sa tieto zasa začínajú prieť, klamať a podvádzať, kaziť dobré diela iných, aby vynikali svojou mocou, zabúdajú, zabúdame na Boha, na jeho dobrá, aj na bratov a jemu nezostáva iné, ako nás usmerniť...nie, On nás netrestá, to už vieme, je  tu  následok viny. Boh je Dobro. 

 +

V tomto aj v iných príbehoch SZ ma oslovuje hlavne to, ako sa "celý ľud" spoločne podieľa napríklad na takej stavbe chrámu, ako nadšene a s radosťou berú na seba tú námahu, ako obetovali Bohu svoje cennosti, celopaly, zvieratá, koľkú námahu a prácu, lebo im to  bolo hodné, aby tak vzdali úctu Bohu. Veľmi by som si želala, aby sme aj dnes, ako "ľud" dosiahli takú jednotu a spoločné úsilie pre "stavbu" nejakého diela na oslavu Boha, nech by bolo akokoľvek skromné v jeho očiach... Aby sme my dnes mali takú spolupatričnosť, ako ten ľud vtedy v Jeruzaleme, aby sme písali "kráľom" listy (to aj robíme) a aby sme spolu dosahvali úspech a boli v priazni u Boha... Ak sa zahĺbite do textov SZ, prídete na to, že je to pokračovaie dejín až po dnes... hoci už korunované Novým zákonom a s bonusom poznania Krista Ježiša a jeho diela, apoštolov a našej Cirkvi. SZ je prepojený s NZ a dopĺňa ho, ukazuje nám "predobraz" Cirkvi uprostred sveta a jej budovanie. Približuje nám život ľudu a kňazov v konkrétnej dobe, uprostred panovníkov a rôznych podmienok života tej doby. Boh nám dal SZ pre povzbudenie a poučenie. Je v ňom mnohé, čo slúži aj dnes, pre dnešné skupiny ľudí, pre panovníkov aj ľud súčasnej doby, pre Cirkev a pre cestu dobýjania území... Postavy kňazov, levitov, ľudí aj  panovníkov sú až nápadne "podobné"... Ich postoje, činy, správanie sa a život tiež. Dnes budujeme Bohu nový chrám - budujeme v Ňom a s Ním seba, svoje telo a dušu, spoločenstvá, spoločnosť Božieho ľudu. To je náš chrám Boží dnes. Spoločenstvo kresťanov, v ktorých a uprostred ktorých je živý On... Je to veľmi veľký chrám, je tu miesto pre každého...

+

Žijeme Nový zákon, novú zmluvu, pričom máme mať pred očami Starý zákon. Preto nám ho Boh dal. SZ je pre nás dôležitý, máme vedieť, ako Boh pôsobí, ako koná uprostred ľudu, ako hovorí ku svojim vyvoleným, nie len vtedy - dnes. Možno, s istotou aj dnes oslovuje ľudí tým spôsobom, vnuknutím, cez prorokov, cez anjelov, cez ľudí, ktorí vyzerajú "novozákonne", sú bez svätožiary, bez krídiel, bez honosnej brady zrelých mužov, otcov a bez závojov žien...Preto je potrebné, vedieť aj SZ. Boh k nám hovorí v SZ pre dnes. Naše oči a uši srdca musia mať patričný cvik, aby sme to dokázali rozoznať... Čo dnes hovorí Duch svätý v Cirkvi, v zhromaždení veriacich, medzi ľudom. My píšeme svojim životom pokračovanie kníh SZ..., medzičlánkom a spojivom je Nový zákon a život Ježiša Krista. Naša kniha Evanjelií je SZ, NZ a súčasné dejiny spásy, dejiny Cirkvi a sveta až po dnes. Naša kniha Evanjelia  je môj a tvoj život s Kristom dnes. Čítajme a meditujme SZ, žalmy a osvojme si modlitby tých, ktorí boli pred nami. Staňme sa živým Slovom dnes.

Texty SZ a NZ sú živé Slovo, sú Božou mocou pre dnes. Nie sú to bájky ani akési "staré" príbehy. SZ je živé Slovo Božie, aktuálne DNES.

Fiat! Áno Bohu, nech sa stane - Slovo telom v nás a cez nás. Staňme sa, buďme "živým Slovom" dnes!