Kristus je väčší ako Mojžiš. – 1Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. 2On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome. 3Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu ako dom. 4Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. 5Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať. 6Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.
Ako vstúpiť do Božieho pokoja. – 7Preto, ako hovorí Duch Svätý:
„Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti,
9kde
ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky 10 štyridsať rokov.
Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi;
tí veru nepoznali moje cesty.
11Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!“
12Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, 13ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca, 15ako sa hovorí:
„Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure.“
16Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta? 1717A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti? 18A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili? 19A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.
Evanjelium
Mk 2, 1-12
Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy
Ježiš o niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.
Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“
A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“
+++
Ochrnutý človek, niesli ho štyria; odkryli strechu a spustili ho k Ježišovi;
Ježiš videl ich vieru;
Ježiš povedal ochrnutému: - "odpúšťajú sa ti hriechy", zákonníci sa pohoršovali v srdci - Ježiš to vedel, povedal im svedectvo o sebe a uzdravil ochrnutého.
Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy a uzdraviť celého človeka.
Text: http://dkc.kbs.sk
MK
Blog