Mam pauzu. Zdieraci mi prave nemaju co dat robit, lebo je pondelok a basket uz skoncil, takze ma hadam nebudu platit hodinu naprazdno, tak ma poslali cakat, ale pritom nebyt daleko a byt na telefone. Apropos, keby ste niekto robili pre menej zdieracskeho az prostoducheho zamestnavatela a chceli mi zavolat, moj miestny mobil je +356 .... .

Pocas basketbalovych zapasov robim v tej irskej krcme. Dnes bola plna Talianov, samozrejme. A ti azda vobec nepiju, nepredstavitelne! Predala som tolko alkoholu, ako by sa u nas pocas MS v hokeji predalo asi za prvych 5 minut. Vobec neprehanam. Vacsinou si tam ludia len sadnu a cumia a nepiju nic. Ked na nich poslem managera, objedna si 5 ludi 2 koly. Samozrejme, tipy veskere zadne. Ale dnes nas prijali do novootvarajucej sa kaviarne, kde sme splnili zakladny predpoklad - prisli sme prve. Iba sa nas opytal na velkost tricka kvoli uniformam. A este aj volali z tej korejskej restauracie, tak to tam asi pojdeme opacit.

Musim hned zacat s tymi autobusmi, tie ma tu fascinovali vzdy. Este pred piatmi rokmi boli vsetky minimalne 50-rocne, bez udrzby. Teraz ma sklamali, lebo vymenili skoro cely vozovy park, takze spagat pozdlz autobusu pripevneny pri soferovi o zvoncek z bicykla je uz skor rarita. Andree bola vyvalena z hlavneho autobusoveho nadrazia lokality. Je to kruhovy objazd okolo fontany. Zastavky znacene neprehladne, dost makacka, najst ten svoj. Cestovny poriadok neexistuje. Akurat info pre incomerov, z letiska chodi bus len do pol deviatej vecer, takze pridte dovtedy, aby ste nemuseli ist ako my taxikom.

Voda. Myslim teraz tu co tece z kohutika. Nepitna. Tepla. Bojler sme uz vypli, clovek by v tom teple privital skor studenu sprchu, ale ani to nie je mozne. Zo studeneho kohutika tecie voda asi priamo z pekla. Ked sa naozaj potrebujeme ochladit, ideme do mora, ale aj to ma teplotu polievky. V poslednom case sa nam do zalivu pod okna nastahovali jachty a plachetnice a je coraz tazsie ich obchadzat.

Obchody. Katastrofa. Chlieb nam zhnil este v den kupy, lebo naivne EU-obcianky sme nepozreli spotrebu, ziadne dobre damske kabelky. V stanku sme si kupili najlepsiu zmrzlinu na svete Ben and Jerry, bola uplne na kasu. Aj ked zamrzla, bola hnusna. Nic tu nefunguje a kazdy klame a kradne. V autobusoch musite dat soferovi presne (20 centov), lebo vam nevyda. Nechcem aby to vyznelo sklamane, lebo ja nie som prekvapena. Postavili sice par domov, odkedy som tu nebola, ale ostali rovnaki. Usmiati a lahostajni. Vsetci vyzeraju rovnako, tmavi a mali. Maju take uhrancive oci, clovek podvedome uhyba pohladu. Tak sme radsej ostali doma a pozerali filmove novinky.

Zas som si zabudla ten papierik s poznamkami. Tak nabuduce..