Máloktorý pápež - ako on - sa bude ešte dlho spájať a svietiť ako lampa milosrdenstva. Množstvo slov, gest je nám všetkým známych. V tejto úvahe sa nechajme viesť najmenej 10 znakmi milosrdenstva, ktoré hlása Svätý Otec František, pričom ich vníma ako spoločný i osobný spôsob spytovania svedomia.
1. Meno Boha je Milosrdenstvo
Nejde len o názov knihy, rozhovoru, ktorý s pápežom zrealizoval Andrea Tornielli. Pre Svätého Otca je milosrdenstvo skutočne menom Boha, teda jeho potrebou, tým, čo je v Bohu najdôležitejšie. František vraví a píše: "Milosrdenstvo je doklad totožnosti Boha" (por. Meno Boha je Milosrdenstvo, ďalej MBM) Poslaním Ježiša je milosrdenstvo. Pre mňa, hovorím to s pokorou, je to najsilnejšie poslanie Pána." (MBM)
Odtiaľ prichádza otázka: Verím, že meno Boha je Milosrdenstvo? Čo je podľa mňa najdôležitejšie v Bohu?
2. Zakorenené milosrdenstvo
Pri počúvaní slov Svätého Otca nastupuje skutočnosť, že v mnohom vychádza zo životnej skúsenosti, stretnutí s rôznymi osobami, no tiež tkvie v tradícii Cirkvi, pričom sa často odvoláva na svätých, či na svojich predchodcov. Odvoláva sa na pápeža Pia XII., Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla II. aj Benedikta XVI. Spomína na otca Durata, otca Enrica, otca Jose Ramon Aristi, kardinála Giacomo Biffi, či na starenku z Argentíny, ktorá povedala: "Ak by Pán neodpustil všetko, svet by nemohol existovať." Často sa odvoláva na Evanjelium, cituje aj cirkevných otcov (napr. Augustína), ako aj liturgické texty, ako ten, ktorý hovorí o moci, ktorá sa zjavila v milosrdenstve. Skrze toto pápežské posolstvo milosrdenstva sa slová prezentujú nie ako jeho súkromné učenie, ale ako pravda celej a živej Cirkvi.
Odtiaľ sa rodí otázka: V kom som zakorenený? Koho citujem ja? Kto je pre mňa autoritou?
3. Trpezlivé milosrdenstvo
Slová, ktoré zaiste ostanú navždy po pápežovi Františkovi sú slovami o Bohu, ktorý sa neunaví milosrdenstvom: "boh sa nikdy neunaví odpúšťať, to my sa unavíme prosiť Ho o odpustenie (MBM) "Boha neunavuje vytiahnuť ruky" (MV19)
Táto istota Božskej sily pochádza z viery v to, že "Božie milosrdenstvo je nekonečne väčšie od nášho hriechu"(MBM) Zdá sa, že je to jasné, no vo svete, v ktorom je stále ťažšie prežiť porážku, a čoraz ťažšie je v ňom stretnúť ľudí, ktorí by ostali napriek všetkému verní, môže sa objaviť pokušenie myslenia, že Boh je ako človek. Napokon sa nahnevá. Avšak Jeho láska, tá jediná je nekonečne trpezlivá.
Tu sa rodí otázka: Či po čase nepochybujem o Božom milosrdenstve? Či verím tomu, že niet hriechu, ktorý by mi Boh nebol ochotný odpustiť? ČI som sám sebe odpustil, keď mi odpustil Boh?
4. Milosrdenstvo spovednice
Prekvapujúco často hovorí pápež František o spovedi, spovednici, sviatosti zmierenia. Vyplýva to z hlbokého presvedčenia o vzťahu medzi Božím milosrdenstvom a spoveďou. František pozýva:
„ S presvedčením nanovo postavme do centra pozornosti sviatosť zmierenia, pretože nám to umožňuje presvedčiť sa hmatateľne o veľkosti milosrdenstva” (MV17); „Neúnavne som vždy opakoval, že spovedníci musia byť vždy pravdivým znakom milosrdenstva Otca” (MV 17).
Odtiaľ prichádza otázka: Spovedám sa? Ako sa pripravujem na spoveď? Vnímam sviatosť zmierenia len ako práčku na hriechy, alebo ako miesto stretnutia s milosrdným Otcom?
5. Milosrdenstvo v štrbinke
Zaujímavou myšlienkou, o ktorej rôznym spôsobom hovorí pápež je myšlienka štrbiny. Hľadať hoc len malinkú štrbinku znamená skúsiť nájsť čokoľvek, čo sa môže stať východiskovým bodom k zmene života. Vo vzťahu k sebe aj k iným. Pápež píše: „Malinký krok medzi obrovskými ľudskými ohraničeniami sa môže Bohu viac zapáčiť ako vnútorný usporiadaný život toho, kto prežíva jednotlivé dni, pričom nečelí vážnym ťažkostiam (MBM)
Odtiaľ sa rodí otázka: Dokážem uvidieť dobro v každom človeku? Alebo sústredím sa viac na tom, čo je zlé alebo dobré? Verím, že aj ten najmenší reflex dobra môže byť počiatkom veľkej zmeny?
6. Milosrdenstvo chápavosti
Časté opakovanie toho, že Boh je milujúcou matkou, že čaká na nás, aby nás mohol objať, že chápavosť je výrazom Božieho milosrdenstva vytvára pocit, že Božie milosrdenstvo je veľmi ľudské, a v istom zmysle dokonca veľmi telesné. Podľa pápeža zranení a nechcení potrebujú objať viac než ktokoľvek iný. Vraví napr. o spovedi nesviatostných manželstiev: „Teda objímajte ich a buďte milosrdní, dokonca aj keď im nemôžete udeliť rozhrešenie”. A tiež: „Boh odpúšťa nie za pomoci dekrétu, ale pomocou gesta chápavosti.” (MBM).
Tu sa rodí otázka: Dokážem objať nechcených? Pristupujem chápavo k ľuďom, ku ktorým nik nechce pristupovať?
7. Milosrdenstvo spoločenské
Pápež nehovorí o milosrdenstve Boha odtrhnutého od problémov človeka, verejných problémov, problémov spoločenských. Na jednej strane nadväzuje na to, čo tu už malo svoje miesto: Domov milosrdenstva v Piemonte, ktorý spravoval otec Bosco spolu s mládežou, Cottolengo s chorými, Matka Tereza s umierajúcimi na uliciach. Na druhej strane veľmi často pripomína problém utečencov, zvlášť tých, ktorí hynú na mori. Návšteva Lampedusy, umývanie nôh utečencov, prijatie na palube lietadla sírskych rodín z Lesbos, to je len niekoľko gest jeho veľkého zaangažovania sa do spoločenského milosrdenstva.
Tu prichádzajú na rad otázky: Či občas neobmedzujem milosrdenstvo len na vzťah ja a Boh? Či sa neuzatváram na konkrétnu pomoc druhému, ktorá by ma stála čas, či dokonca peniaze? Či sa zo mňa nestáva sudca, ktorý hľadá ospravedlnenie k tomu, aby nepomohol, namiesto toho, aby dával napriek všetkému?
8. Milosrdenstvo udalostí
Počas pontifikátu pápeža Františka sa milosrdenstvo stáva aj hlavným hrdinom celosvetových udalostí. Ohlásený bol a stále trvá Jubilejný rok - Rok Milosrdenstva. SDM v Krakove sa konali pod heslom: "Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo". Uskutočnila sa iniciatíva veľkopôstnej spovede, tzv. "24 hodín pre Pána". Boli povolaní misionári milosrdenstva. To poukazuje na to, ako veľmi záleží Svätému Otcovi na tom, aby sme sa nebáli prepojiť to, čo je najdôležitejšie s udalosťami, ktoré nás stoja veľa času a organizačných úsilí. Pravdu nestačí len vyznávať, ale je potrebné ju aj sláviť.
Odtiaľ prichádza otázka: Verím v zmysel organizácie udalostí? Dokážem dobrovoľne a rád darovať svoj čas a sily na takéto udalosti? Prehlbujú vo mne takéto udalosti vieru v milosrdného Boha?
9. Milosrdenstvo Cirkvi
Obľúbeným obrazom Cirkvi pre pápeža je obraz poľnej nemocnice. Je to obraz vychádzajúcej Cirkvi. O čo skôr sa upriamuje pozornosť na to, že Cirkev je putujúca, teda, že je na ceste do neba, o to viac František upozorňuje na to, že Cirkev je vychádzajúca, teda, že je na ceste v ústrety človeku. Takáto Cirkev je milosrdná. Je obrazom milosrdného Otca. Pápež vraví: ”Verím, že nastali časy milosrdenstva. Cirkev ukazuje zranenej ľudskosti svoju tvár matky, tvár mamy. Nečaká na to, až zranení zaklopú na jej dvere, ide ich hľadať do ulíc, zbiera ich, objíma, lieči, spôsobuje, že sa cítia byť milovaní.” (MBM). Rovnako upresňuje: „Ísť za vylúčenými, na stranu hriešnikov, nedáva povolenie vlkom k tomu, aby vošli do stáda.” (MBM).
Odtiaľ sa rodí otázka: Čím je pre mňa Cirkev? Chcem patriť do spoločenstva ľudí, ktorí vychádzajú v ústrety ľuďom? Nepodlieham pokušeniu pohodlnej Cirkvi, zatvorenej na to, čo človeka niečo stojí?
10. Milosrdenstvo prorocké
Pápež sa niekedy zdá byť nepochopený, dokonca kritizovaný. Pochádza to najmä z toho, že predchádza svoje časy a svoju éru. Je prorokom Cirkvi a prorokom sveta. A prorokovi treba dôverovať. Pochopiť to, že prorok je tu na to, aby vytýčil cestu. Niet iného východiska. Svätý Otec píše: „Veľmi túžim po tom, aby nadchádzajúce roky boli prepojené s milosrdenstvom ako aj po tom, aby sme vychádzali v ústrety stretnutiu s každou osobou, pričom budeme dobrí a chápaví ako Boh.” (MV5), „Architrávom, na ktorom stojí život Cirkvi je milosrdenstvo. […] Vierohodnosť Cirkvi sa potvrdzuje na ceste milosrdnej a súcitiacej lásky” (MV10).
Tu sa rodí otázka: Dôverujem Svätému Otcovi? Verím, že cez neho hovorí Duch Svätý? Pomáham prelomiť v sebe a v iných odpor, ktorý môže vzbudzovať postava pápeža Františka? Budem pozorne počúvať, čo mi povie pápež počas SDM v Krakove?
O milosrdenstve Boha i ľudí by sa dalo písať ešte mnoho. Nech nám tento milostivý čas dovolí ponoriť sa v tom, čo sa nedá opísať, a bez čoho nik z nás nemôže byť šťastný. Nech sa SDM stanú časom milosrdenstva, ktorý premení naše životy v život Detí milosrdného Otca.
Zdroj: Krakow2016.com / ks. Wojciech Węgrzyniak
Preložila: Tatiana Janočková
Snímky: Pexels.com (CC0 Licencia)
