Panama, ktorej rozloha je viac než štyrikrát menšia ako rozloha Poľska, leží pri Tichom oceáne a Karibskom mori a jej územie tvorí úzky pás (od asi 50 do cca 200 km) na trase, ktorá spája Severnú a Južnú Ameriku. Krajina hraničí s Kostarikou a Kolumbiou. Hlavné mesto Panamy má 440 000 obyvateľov a nazýva sa rovnako (španielsky Ciudad de Panama), úradným jazykom je španielčina. Používa sa tiež veľa pôvodných jazykov.
Územie dnešnej Panamy bolo osídlené obyvateľmi zvanými Čibčovia a Karibovia. Po objavení Španielmi v roku 1501, územie v prvej polovici 16. stor. bolo pripojené k španielskej kolónii vicekráľovstva Peru. Následne (v prvej polovici 18. stor.) bolo súčasťou od jeho severnej časti oddeleného vicekráľovstva Novej Granady, ktoré tiež patrilo Španielsku. V roku 1821 Panama vyhlásila nezávislosť, pričom sa stala súčasťou v roku 1819 vytvorenej Veľkej Kolumbie, a po jej rozpade v roku 1830 zostala v republike Nová Granada (neskôr Kolumbia). V druhej polovici 19. stor. v Paname zosilneli hnutia za nezávislosť. Napokon USA podporilo odtrhnutie Panamy v roku 1903. Kolumbia uznala nezávislosť Panamy až v roku 1914. Ihneď po uznaní nezávislosti Panamy USA s Panamou uzavreli traktát Haya–Bunau-Varilli, ktorý ich oprávnil k teritóriu, na ktorom bol v rokoch 1904-1914 vybudovaný Panamský kanál. Od 1. januára 2000 plocha Panamského kanálu, ktorá dovtedy patrila USA, prešla pod Panamu.
Panama je republikou, na čele ktorej stojí prezident, volený vo voľbách každých 5 rokov; je hlavou krajiny i vlády. Vládu tvorí 78 členov, jednokomorové ústavodarné zhromaždenie, ktoré je rovnako volené na 5 rokov. Výkonná moc je vykonávaná predsedom, ktorého menuje vláda. Prezidentom a šéfom vlády v Paname je Juan Carlos Varela Rodriguez. Panama nemá regulárnu armádu; ministerstvu bezpečnosti podliehajú Panamské verejné bezpečnostné sily, ku ktorým patrí aj polícia, vzdušné i námorné sily a pohraničné služby. Hoci je Panama rozvojovou krajinou a jej ekonomika patrí k tým stabilným v Strednej Amerike, životná úroveň je nízka, a podľa odhadov asi 40% obyvateľstva žije pod hranicou chudoby. Najväčšou časťou ekonomiky sú služby (viac než 75%), vrátane podpory Panamského kanálu; roľníctvo má asi 6,5%. HDP a priemysel viac než 16%. Podstatný príjem tiež prináša zoznam cudzích plavidiel (Panama patrí v tomto smere k výhodným krajinám).
Viac ako 60% obyvateľstva Panamy tvoria mestici, 20% mulati a afroameričania a 10% sú obyvatelia pochádzajúci z Európy. Taktiež tu žije indiánske obyvateľstvo, najmä na pobreží Karibského mora. Hoci krajina nevedie oficiálne štatistiky, podľa odhadov 85-93% Panamčanov sú katolíci, protestanti tvoria 7-15% spoločnosti. Prvá panamská diecéza bola vytvorená pápežom Levom X. v roku 1513; bola jednou z najstarších v Strednej i Južnej Amerike. V roku 1983 počas púte do Strednej Ameriky navštívil Panamu Ján Pavol II. Krajinu navštívila niekoľkokrát aj Matka Tereza z Kalkaty, ktorá tam založila dom pre siroty a opustené staršie osoby. Patrónmi Panamy sú, okrem iných, aj svätý Ján Bosco, či od stredoveku uctievaná Matka Božia z Antiguy, ktorej socha stojí v katedrále hlavného mesta Panamy.
O Paname bolo veľa počuť najmä v apríli tohto roku, kedy vyšla do sveta aféra "Panama Papers". Vtedy sa svet dozvedel, že z internej základne údajov panamskej právnej kancelárie Mossack Fonseca uniklo 11 a pol milióna dokumentov - najmä e-mailov, PDF súborov, fotografií i výňatkov - z obdobia 1977-2016. Dokumenty poukazujú na to, ako bohatí a slávni ukrývajú pred daňovými inštitúciami peniaze v tzv. daňových rajoch. Panamská kancelária založila viac ako 200 000 spoločností (shell companies), ktoré spravujú peniaze, pričom taja to, kto je ich vlastníkom. Dokumenty odhalilo Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ), čo naznačuje, že 140 politikov a ďalších predstaviteľov z celého sveta, medzi nimi aj 12 súčasných aj niekdajších hláv štátov a ich rodiny, či priatelia sú prepojení s tajnými firmami offshore.
Zdroj: PAP / Preložila: Tatiana Janočková
Snímka: Pixabay.com artes2franco
