Naše dobrodružstvo, s cieľom u našich rodákov v Báčskom Petrovci v Srbsku, sa začalo 28.4. v sobotu a pokračovalo až do pondelka 30.4.2018. Hovorím dobrodružstvo, pretože inak sa to nazvať nedá.

Skorý ranný nástup do autobusu, po ktorom nasledoval odvoz  do Budapešti. Tam nás čakala milá sprievodkyňa. S oduševnením a nadšením nám rozprávala o krásach a histórii tohto mesta - väčšinou priamo v pohodlí autobusu. Nesedeli sme však celý čas. Zastavili sme sa na Citadelle s nádhernou vyhliadkou na mesto a tiež aj na Budínskom hrade.

Keďže sme nemali času na rozdávanie, po budapeštianskej prehliadke sme nasadli naspäť do autobusu a vydali sa už priamo do Srbska. Cesta bola dlhá, ale ubehla pomerne rýchlo, čo si retrospektívne uvedomujem až teraz :D.  Mierne nás vyviedlo z miery, keď sme už 2,5 hodiny stáli na hraniciach – netušiac, že sme len v polovici nášho čakania. A keďže čas treba tráviť efektívne, prespievali sme si väčšinu nášho pripraveného repertoáru a učili sme sa byť trpezliví :).
Do Báčskeho Petrovca – slovenskej dedinky v Srbsku - sme dorazili až  neskoro večer. Čakalo nás krásne privítanie od našich srbských priateľov, ktorých sme minulý rok hostili my u nás v Záhorskej Bystrici. Už vtedy sa vytvorili krásne priateľstvá, ktoré sa ďalším stretnutím len upevnili. Všetci, ktorí mohli, nás s ochotou privítali u nich doma a ponúkli nám ubytovanie.

V nedeľu ráno sme vycestovali do Noveho Sadu, hlavného mesta Vojvodiny, kde sme mali možnosť sprevádzať svojím spevom slávenie svätej omše v jednom z najkrajších chrámov Srbska - Katedrále mena Panny Márie. Bol to pre nás veľký duchovný zážitok a boli sme naozaj šťastní, že sme mohli spievať na Božiu slávu aj za hranicami našej domoviny.

Neskôr nasledovala prehliadka Noveho Sadu, kde sme degustovali zmrzlinu na každom rohu :D. Koniec-koncov, cukor bol potrebný, aby sme mali energiu na večer…
Nedeľný večer bol totižto vyvrcholením našej cesty. V nádhernej budove slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci sme odohrali skrátenú verziu PROJEKTu – muzikálu, ktorý pre náš zbor napísal, a aj s nami nacvičil, pán režisér Paľko Smolík. Aj keď sa pre pracovné povinnosti v divadle nemohol zúčastniť výletu, my sme naňho celý čas mysleli.. a najintenzívnejšie práve počas predstavenia. Muzikálom to však nekončilo. Chceli sme, aby Báčsky Petrovec zažil kúsok z našich slovenských sŕdc. Preto sme, s našou superkapelou Neskorý zber, pridali niektoré slovenské skladby, ktoré si s nami zaspievala aj srbská mládež a celé publikum. V očiach domácich sme videli ich veľkú radosť. Aj keď ich potlesk na vyjadrenie vďaky bol dlhý, vďační sme boli predovšetkým my.. Vďační za to, že sme mohli rozdávať to, čím nás Pán Boh ako zbor požehnáva a ohlasovať dobrú správu Jeho evanjelia.

V pondelok – posledný deň nášho výletu, sme ráno, po krátkej prehliadke najvýznamnejších pamiatok, opustili Báčsky Petrovec. Opäť bola pred nami dlhá cesta a opäť sme stáli na hraniciach. Aj keď nie tak dlho, ako cestou tam. To bol pre nás bonus, pretože sme sa všetci tešili na obrovský aquapark v Maďarsku, kde sme strávili niekoľko hodín a dosýta sa vybláznili. Poriadne vyhladnutí sme nasadli do autobusu a o pár minút dorazila objednaná pizza. Paráda! Motor sa naštartoval a už sa šlo priamo domov.

Keďže sme zbor, do Záhorskej Bystrice sme prišli so spevom na perách. Rýchlo sme vyložili batožinu, techniku, rekvizity, seba navzájom, rozlúčili sa a tešiac sa na svoju teplú posteľ, sme sa rozišli domov. Unavení, no plne očarení spoločným dobrodružstvom, sme zaspali do niekoľkých sekúnd.
Toto je len krátke a stručné zhrnutie všetkého, čo sme mali možnosť za tie tri dni zažiť. Stalo sa toho oveľa viac.. ak by ste to chceli vidieť aspoň sčasti na vlastné oči – ocino našej talentovanej klavíristky Viki – Vilo Bendík natočil parádny film, na ktorom zaznamenal každy deň.  

Naše spoločenstvo nie je len o mladých spevákoch a kapele. Tvorí ho veľké množstvo ľudí. Sú to všetci tí, ktorí sa podieľajú na jeho bytí hocijakým spôsobom. Sú to dospeláci, rodičia, priatelia, osoby, ktoré sa za nás modlia, sú nám oporou… Sú to práve srdcia našich blízkych, ktoré svojím nasadením a ochotou tvoria piliere toho, čo dnes sme. Spolu rastieme už roky.
A náš zbor? Je viac ako len zoskupenie ľudí, ktorí spievajú. Sme a chceme byť rodina. Zažili sme spolu veľa chvíľ. Aj tých dobrých, aj tých náročných. Zažívame ich stále. Nie je to vždy jednoduché, ale stojí to za to. Máme jeden druhého, stojíme pri sebe. Sme jedno. Cítime, že Pán Boh požehnáva to čo robíme a to je pre nás obrovskou milosťou a darom.
No a ideme ďalej! S odhodlaním a bázňou pred tým, čo nové má pre nás Nebeský Otec pripravené☺
P.S.: Po dlhých rokoch sme sa konečne zhodli na našom oficiálnom názve. Predstavujeme Vám farský mládežnícky zbor zo Záhorskej Bystrice - HELIANTUS!

text:Niki