Blog

« Назад

Ďakujem za dar jednoduchosti!

Ďakujem za dar jednoduchosti!

Jednoduchosť a jej krása. Ďakujem za krásu Boha! Jednoduchosť a krása stvorenia zrkadlí jeho krásu. Krása Boha - Človeka Ježiša! Ďakujem Bohu za dar jednoduchosti!

 

Nič proti filozofom a mysliteľom - myslením bez Boha  prišlo "vymýšľanie"...

Myslenie - dar od Boha - má človeka viesť k múdrosti a pokore pred Bohom. Môže byť požehnaním, ak je Božie - na jeho slávu a oslavu. Takým myslením vznikajú nádherné diela pre Boha v architektúre, maliarstve, písaným slovom,  hudbou, v mnohých iných formách vyjadrenia aj dnes.

Božia nádhera je jednoduchá, je prostá od zbyočného, nepravdivého  a zlého, je taká navonok, akou je v celej podstate - je jednoduchá, pravdivá, čistá, krásna.

Božie diela, ako  ich opisuje v knihe Genesis, sú nádherné, dokonalé. Je ich plnosť, môže ich mať každý. Nik nemusí kupovať, ani sa nemusí namáhať alebo sa doslova zničiť pre to, aby ich mohol mať. Sú pre všetkých, sú dostupné každému, nik nemá z nich menej ako druhý.

Človek začal myslieť - "vymýšľať" bez Boha, vymyslel nesprávne, nepravdivé a komplikované. Chcel sa "vyhnúť" Bohu a jeho vôli. Chcel urobiť po svojom. Tu má pôvod každý druh klamstva, a komplikovania sa vecí, každý druh klamstva a vydierania brata. Boh vždy chcel a chce aj teraz, aby každý človek mal dostatok, plnosť darov.

Boh nám dal najdrahší dar - poslal Syna - Lásku. Poslal ho v jednoduchosti - narodil sa ako človek, prišiel do života dvoch ľudí, ktorí ho milovali. Prišiel obyčajne, nenápadne, v neznámom mestečku, narodil sa v chudobe. Rástol a mocnel, Boh bol s Ním. Ježiš - Boh bol poslušný ľuďom -  chcel ukázať človeku, kde je pravé bohatstvo. Ježiš nepotreboval k životu veľa. Vlastnil všetko. Bol Boh. Pre človeka sa zriekol Božskej prirodzenosti, chcel nám byť úplne podobný. Prišiel k nám, aby nám ukázal život v plnosti.

Nepochopený ľuďmi - pre rýdzosť myslenia a múdrosť, pre silu osobnosti... Ježiš zo sveta odišiel pre hriech a zlobu človeka. Splnil poslanie, vykúpil človeka z večnej smrti, zomrel ako človek, bol umučený rukou človeka. Jeho láska bola a je väčšia, ako každé zlo ľudského srdca. Chcel s nami zostať naveky. Je s nami. Vstal do života, je Boh. Patrí mu všetko.

Jednoduchosť - jeden Boh, jeden Duch, jedno(ta) v troch osobách, jedna Pravda, rovnakosť, rovnováha, múdrosť, krása;

Jednoduchosť u človeka - charakteristika podľa slovníka (charakter človeka)  - nenápadnosť, obyčajnosť, - nevtieravosť, prirodzené správanie sa, diskrétnosť, decentnosť, cnosti - skromnosť, pokora, miernosť, odvaha, je celistvým, žije jednotu - integrita osobnosti (jednota myslenia a konania) - je prítomná transparetnosť, autenticita - človek sa predstavuje ľuďom, svetu tak, ako myslí a koná pred Bohom.

V jednoduchom srdci sa s Bohom môže človek stretávať. Hocikedy. Také duše Boh miluje.

V jednoduchom srdci človeka nie je záťaž, srdce takého človeka smeruje k Bohu akoby samo od seba.

Jednoduchý človek nemá dôvod "vymýšľať si" iné cesty, spôsoby, ako mu ukazuje Boh. Vidí, že Božie veci sú nádherné a dobré, chce to, čo mu dáva Boh. Chce Boha, chce stretať Boha a chce poznať a vidieť jeho dary, vie sa z nich tešiť a má radosť z Boha.

Jednoduchý človek všetko tvorí a spravuje v Bohu, s Ním, pre Neho. Je s ním vždy Boh. Má srdce plné Boha, miluje Boha a  tvorí pre Neho krásu.

Jednoduchý človek vidí všade zásah Boha, vidí Božie stvorenie také, aké v skutočnosti je, vidí dary.

Jednoduchý človek je plný vďačnosti, miluje Boha. Je plný radosti, vyviera priamo z prameňov lásky Boha.

 

Jednoduchosť vlastní cnosti, pokora,  skromnosť a spokojnosť ju vedú k vyrovnanosti. Vyrovnaný človek nepotrebuej vlastniť majetok, veci, nie je závislý od mienky ľudí, je chudobným v duchu..., žije z Boha, potrebuje k životu Boha. Kde je človek prázdny od túžob po vlastníctve dobier, dostáva mnohé dary, dostáva aj najdrahší dar - živú prítomnosť Boha.

+

Požehnaní pokorní, požehnaní chudobní v duchu, ktorí vedia žiť chudobu ducha.

Požehnaní, ktorí nemajú veľa, ale majú Boha.

Chválim Boha za dar chudoby!

+

Ďakujem za dar jednoduchosti! Ona ma učí, pozerať na svet Božím pohľadom. Chráni ma od komplikovaných ľudských výmyslov, ukazuje mi priamu cestu k Bohu a k ľuďom v pravde a v láske.

Ďakujem za dar chudoby, ktorej stačí vlastniť Boha!

Modlím sa, aby som milovala jednoduchosť, aby som milovala chudobu.

 "Sestrička" Chudoba je sestrou jednoduchosti.

Náš veľký - malý brat, svätec František z Asissi Sestričku chudobu miloval. Spoznal je hodnotu a ukázal ju mnohým, ako jeho Pán. Vďaka František smiley!

+

 

Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Mt5, 1;

 

Chudobní v Bohu nemajú veľa, možno nemajú nič, čo by malo hodnotu z dnešného pohľadu na veci.

Ak majú Boha, patrí im všetko.

heartMK

Kedy sme "chudobní" podľa Ježiša?

Je to vtedy, keď nemyslíme na vlastné (plány, predstavy o sebe, o iných, o svete) ale berieme tie "jeho", čo nám práve posiela... Myslíme na Božie - čokoľvek.

Svätí boli chudobní na seba a bohatí v túžbe a v láske k Bohu.

Skúsim nájsť lepšiu definíciusmileyA niečo pre praxsmiley

Keď skúsime byť nejaký čas "bez predsudkov" - to je nemyslieť o druhom nič negatívne. Hľadať pohľadom pekné, dobré, pozitívne, čokoľvek také. Priznám sa, je to fuška! Stále mám na mysli, čo sa nedávno udialo, veď len včera mi tá urobila to, a ja "ju poznám", viem, čo je zač... Nie. Dnes jej dám aj ja (Boh jej ju dal) novú možnosť, bez myslenia na to, čo bolo, ako ju poznám... a uvidím, ako bude dnes - vyzerať, smiať sa, neodpovedať alebo a potom ju požehnám, a idem po svojom. Aj do samoty, ak sa so mnou nebaví... nemám takú možnosť zriedkavo. Nemám iba priateľov... Tiež som nebola anjel. Aj ja som jej "odpovedala" ako sa patrí, s nábojom nelásky a silou hlasu... Nečudujem sa, že sa nebaví. Prosím sv. Rafaela (bol to mladý muž, ktorý bol veľmi spoločenský a bol u mnohých veľmi obľúbený:o) , aby mi poslal priateľa, aspoň jedného... alebo idem s Ježišom, lebo ide tiež sám..., jeho nepochopili apoštoli, tiež s ním teraz nikto "nechce hovoriť"... Tak mu robím spoločnosť ja.

Napíšem neskôr praktickú časť k tomuto blogu. Vďaka za koment, ktorý mi ukázal, že blog je príliš teoretický.

+

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Отправлено в 09.04.13 12:03.
Áno! Aj ja! emoticon Chvála Pánovi! Aleluja! Prosme za ľudí..., aby spoznali, prijali, milovali a chválili Boha! LEN BOH je naša spása... Aleluja!
Отправлено в 09.04.13 15:01 в ответ на Majka Sluková.
Vďaka, je to dôležité odporúčanie, je z Ježišovej reči na vrchu, ktoré by nám malo povedať, že duchovné hodnoty sú dôležitejšie ako hmotné majetky v tomto svete, v ktorom vyrastajú ľudia, ktorí považujú materiálny dostatok za najdôležitejšiu vec na svete.
Отправлено в 09.04.13 15:28 в ответ на Mária Künzl.
emoticon ak ich dokážeme pochopiť, úplne uveriť - a prijať ich za svoje (Blahoslavenstvá) nebudeme sa viac trápiť ani pre veci sveta, ani pre vlastné chyby, ani pre iných ľudí a ich malostiemoticon Jeden veľmi pokorný páter odporúčal často meditovať Blahoslavenstváemoticon Učím sa...emoticon
Отправлено в 09.04.13 18:36 в ответ на Zita Podhradská.
Rešpektujem Váš názor, uznávam a cením si hodnoty duchovné, ale život kresťanský a náboženský je aj život v rodine a medzi ľuďmi. A každá rodina má iné problémy, ktoré potrebuje riešiť. A práve táto doba prináša čoraz väčšie zaťaženie na ľudí. Čakárne niektorých lekárov sú plné pacientov, aj to súvisí s veľkým napätím v tejto spoločnosti. Ja tiež nie som izolovaná od života, žijem v rodine, ktorá má svoje starosti a treba riešiť rôzne situácie. A to nie sú len problémy vzájomných vzťahov v rodine, medzi ľuďmi, to sú širšie problémy. Ani nemám takú silu zvládať všetky veci a vzájomné vzťahy dokonale, preto sa potrebujem poradiť. Rozmýšľam, prečo problémy veriacich ľudí by mali zostať len za zatvorenými dvermi, utajované, tak ako sa to praktizovalo kedysi za totality. A praktizuje sa to ešte vo väčšej miere aj v dnešnej dobe, nikto nechce mať s nikým nič, ľudia sa najradšej izolujú. Vyhľadávajú len svoje vlastné záujmy, hlavne svoj hmotný zisk. V kostole si veľmi radi podáme ruky a to je všetko. Zdá sa mi, že je to skoro tak ako písal Benedikt XVI. … ľudia zistia, že naraz sa ocitli žiť vo svete neopísateľnej osamelosti... Niekto tu predsa medzi katolíkmi musí presadzovať spoluprácu, dať dobrú radu, niekto kto by vedel podať aj pomocnú ruku, vedel by presadzovať dobro. Myslím si, že duchovná spolupráca má cenu dobrého remesla, dobrej rady. Či tie naše vzťahy nie sú až také zlé, podľa mňa sú všetky veľmi komplikované až nezdravé. Preto krízu dnešnej doby nazývame aj krízou morálky. Len aby sme tú krízu morálky vedeli riešiť.
Отправлено в 10.04.13 8:43 в ответ на Mária Künzl.
Súhlasím s tým, čo píšeš, Zitka! Tak je to. Prax je ťažká, preto píšem tie blogy:o) Tie myšlienky mi pripomenú lásku Boha, ktorú v sebe nosím, a ktorú mám zviditeľniť (nie len v písaní:o) ) Po čase pejde to "myslenie" do skutkov... To je jeho význam, Zitka. Nasiaknem tým, čo myslím o Bohu a s Ním v modlitbe, v Písme a aj v blogoch. Môj denný život nevyzerá veľmi lepšie, než ten u iných. Žijem vo svete, v rodine, vo vzťahoch, aj na pracovisku v tíme žien:o) V rodine sme sa hádali, sme temperamentní, bolo kriku aj zlosti v slovách... Neskôr som sa cítila zle, bolo mi to ľúto, že som sa nedokázala správať inak, miernejšie, ako kresťanka... Zažila som veľa, preveľa neporozumenia a odmietania aj vo vlastnej rodine. Tie bolia najviac. A ak tieto zranenia od blízkych, aj od ľudí vôbec) nenecháme "uzdraviť" - to môže urobiť Boh, tak sa budú opakovať a budú zraňovať ďalej... Každý z nás, každá rodina má iné problémy - javia sa nám o to "ťažšie", o čo menej porozumenia dostaneme v kruhu rodiny, od detí, od manžela, od priateľov, ktorí by nám mali byť oporou - tých často vôbec niet! To je problém. Nemáme sa o koho oprieť so svojim "normálnymi" starosťami, ktoré sú súčasťou života každého z nás. Každý ich má v rôznej podobe, v rôznom rozsahu. Moje "bojové" pole je tiež uprostred rodiny, aj na pracovisku... Nie, nemám iba pekné vzťahy. Tých je veľmi málo. Sme tak "individualistickí" - že jeden nerozumie druhému, skôr nechce rozumieť a nechce prijať druhého (takého, aký je) - to je ten problém vo vzťahoch! Máme pomýlené vnímanie iných a opačne, iní vnímajú nás pomýlene, - to sú naše a ich predsudky, nesympatie, arogancia, odmietanie, nezáujem a podobné "maličkosti", ktoré otrávia vzťahy, môžu ich úplne poničiť... máme nelásku okolo seba. Je jej veľa. Preto musíme dobíjať baterky Láskou Boha. Len On môže tieto veci opraviť, zmeniť, uzdraviť. Nejde to rýchlo, nejde to bez bolesti a bez zranení od iných. Mne trvalo veľmi dlho, kým som konečne začala pracovať na "mojom správaní sa k iným", kým som začala Boha prosiť za iných, za tých, s ktorými som vo vzťahu... Modlím sa, aby požehnal každého, s kým sa stretnem v novom dni, aby požehnal mojich najbližších..., vzbudzujem si povedomie lásky Božej k nim, a odpúšťam hneď, ak sa niečo vyskytne, čím som ja alebo niekto mne spôsobil neprávosť, odpúšťanie... som podcenila, nevedela som ho správne používať. nevedela som, čo s tými "spomienkami" na neprávosť, ktoré vŕtajú v hlave dllllho..... Až teraz, jedno za druhým, sa mi ukazuje, čo s tým, ako môže Boh na veci niečo meniť, a čo mám urobiť ja.
Отправлено в 10.04.13 12:47 в ответ на Zita Podhradská.
Zitka, nikto z nás nemá silu na zvládanie vecí dokonale a sám. Sme ľudia. práve to je naša vizitka, ale dobrá:o) - preto si vzájomne máme pomáhať. Ak to ľudia nerobia, cvičme sa v nádeji, a hľadajme takých, s pomocou Božou, ktorí nám sedia - ktorí majú troška sympatie pre nás, ktorí nám môžu dať porozumenie, povzbudenie a troška opory, aby sme sa netrápili sami. Neboj sa hľadať, nájdeš. 1-2 osôbky, možno ich máš dokonca niekde blízko seba:o) Troška sa spolu porozprávať, podeliť sa o strasti i radosti, zasmiať sa spolu aj poplakať. To nám dnes chýba, ako soľ.
Vyhľadávajú len vlastné záujmy...hlavne hmotný zisk... To je dnes normálne. Ale ani tí nie sú šťastní s tým všetkým, možno trpia ešte viac, ako my, ktorí máme oporu v Bohu, kto vie. Dôležité je, aby sme nemysleli my o nich negatívne... Sú tiež slobodní, môžu robiť, čo chcú... mali by vidieť, či im to slúži k dobru... Mnohí sa doslova zoderú pre peniaze a nakoniec sa rozvedú a majú len črepy... No to sú tí "chudobní" v našom ponímaní... Chudobní na Boha, nemajú ho, nevolajú ho a On ich nemôže potešiť... a ani my. Len ich nesmieme odvrhovať, ani o nich myslieť zle. my sme tí, ktorí dávajú iným lásku. Nie nebudem ich bozkávať, aj zahriaknem ak treba, ale v srdci prosím aj pre nich Boha o priazeň a o lásku. Sú takí, lebo nemajú lásku. Lebo nepoznali lásku Boha, odmietli lásku Boha... Sú to vlastne bedári...My opačne, aj keby sme nemali ani grajciar, máme jeho:o) A s ním VŽDY NOVÉ - RIEŠENIE - NÁDEJ - ŽIVOT s NÍM!... Ako píšem, nie je to bez bolesti, bez sĺz, aj tie musia byť, a aj strádanie dakedy nechýba. Ale ja sa radujem, lebo viem, že zasa príde nový deň, alebo idem k Nemu a tam čerpám silu a pokoj... Po slzách vidím pokojnejšie a ostrejšie... Po nich zasa viem dať iným aj lásku:o)
Pekne napísala Františka Čačková - Byť ženou nie je pohodlné:o) blog na: http://www.mojakomunita.sk/web/frantiska/blog/-/blogs/byt-zenou-nie-je-pohodlne?­_33_redirect=%2Fblog
Отправлено в 10.04.13 13:41 в ответ на Zita Podhradská.
Ak ma autorka blogu bude považovať za senilnú alebo dementnú, môže ma pokojne vymazať....
Boh bol aj pred tridsiatimi rokmi, Cirkev tiež....a život tiež, aj keď bolo menej slobody.
Nasťahovala som sa do bytovky, kde som nepoznala nikoho, ale o pol roka sme sa poznali všetci.Stačila jedna výzva, a vytiahli sme rýle, motyky, nožnice....a mali sme pred blokom záhradku s kvitnúcimi orgovánmi, voňajúcou lipou a záhonkami kvietkov. Na chodbách boli tiež debničky s kvietkami, síce len farbotlačové, ale predsa vkusne zarámované obrázky s peknými kútmi Slovenska. Keď niekto ochorel, v momente sa to roznieslo a jeden volal lekára, druhý išiel na nákup, tretí
chorému niečo uvaril, štvrtý zabehol do lekárne a piaty za neho umyl chodbu. Nikoho nezaujímalo, akej si národnosti, viery či politickej orientácie. Spoločné priestory boli udržiavané, neexistovalo niečo ako vylomené dvierka poštových schránok alebo odšklbnutý kus niekoľkotýždňovej omietky. Zdravil každý každého
a ustrážili sme aj dementnú starenku,aby nemusela do ústavu- denne sme sa presviedčali, či je doma, či dýcha a či jej nič nechýba.
Nikdy by ma nebolo napadlo chcieť odtiaľ odísť.
Bola som so svojim skromným príjmom chudobná a šťastná.A mala som svoje poslanie- byť jednoduchá a prívetivá k svojmu okoliu.
Dnes trávnik pred bytovkou neexistuje, nie to záhony. Zvyšky ohrádky sú dve skrútené hrdzavé rúry, lipu vypílili , lebo vraj tienila . Orgovánové kriaky sú asymetricky oblámané. Vchod do bytovky je plný špakov, najmenej dva razy do mesiaca sa niekto sťahuje do domu alebo preč. Poznáme maximálne svoje poschodie a kvôli umývaniu chodby a schodov sú nechutné hádky. Starí nevládzu, mladí pracujú, a dospievajúce deti nevedia,na čo je vedro s handrou, to na web stránke nenájdu, ani na facebooku. Ľudia nastupujú do výťahu s búšiacim srdcom, lebo nevedia, či ide o domáceho alebo o priekupníka, čo vám, ak nemáte práve retiazku, strčí nohu do dverí ....Predtým bol v meste jeden-dvaja kapláni, ak niekto ochorel a potreboval sviatosti, prišli. Dnes sú piati. Zavoláte...jeden sa venujeuž len školám, druhý povie, že nepatríte do jeho rajónu, tretí, že ak rozprávate, tak ešte neumierate....a namáhať sa ďalej vám prejde chuť. Prípadne zavoláte rehoľníka z inej časti mesta alebo z bratskej východnej cirkvi a pri pohrebe sú potom opletačky. Zdravia sa iba takí, čo tu bývajú viac ako dvadsať rokov. Z každého bytu sa ozýva búchanie, vŕtanie, ľudia sa zariaďujú ani keby tu mali bývať večne v luxusnej hrobke a mementom nebolo ani to, ke´d dakoho vynášali...aj z ôsmeho, v truhle alebo iba v plachte, lebo vo výťahu bývalého človeka prevážať nemožno....
Je to normálne, že začínam túžiť po domove dôchodcov? Som senilná, alebo aj dementná? Neviem. Ľudia, ktorým som postrážila polročné bábätko ak chceli ísť do kina alebo na hokej, dnes opatrne zavrú dvere, aby sme sa nestretli pred výťahom a aby som sa náhodou neopýtala, ako sa im vodí.
Je aj toto súčasť tej "kultúry smrti?". Ako rada by som pozvala na kávu, povedala niečo veselé. Nedá sa.
Robím posledné, čo smiem. Modlím sa za toto asi osemdesiatčlenné spoločenstvo . Všetko, čo smiem. Aj to je chudoba. Ale slúži k dačomu? Neviem. Svet ide ďalej.
Отправлено в 10.04.13 16:26 в ответ на Mária Künzl.
Krásne svedectvo, vďaka Irmuškaemoticon Veru dnes niet "času", niet "chuti" na pohoverenie si, nepoznáme ani susedov... Smutná to je doba. A ešte viac, že aj kňazi..., no nečudujem sa, idú "s dobou" veď aj musia, nemali príklady života iných, neviem... Mladí sa nenaučili rozumieť starším an starkým (od koho sa to mali naučiť?) a tak dnes zatvárame dvere... Neviem, ako, ale verím, že sa to zmení. Neviem, či to zažijem, lebo už tiež patrím k tým "starším", ktorí nemajú čo pohovoriť s iným, ani s mladými, tí chcú inak a vôbec. Nič, ja sa zasa učím žiť so sebou, s mladými, v tejto dobe, hľadím, aby sme sa stále iba nevadili a aby som nemusela ja stále iba ustupovať pred "ich nápadmi", a ideme ďalej. Mladým patrí budúcnosť, hovorí sa, a ja sa teším z tej mojejemoticon teším sa z každého pekného dňa, zo spevu vtáčikov, toho nekomplikovaného stvorenia a robím svoju prácu, ako najlepšie viem. Ak mi ublížia, nechám ich, lebo by sme sa hádali, a napokon by som aj tak zostala s mojou verziou sama, tak radšej idem hneď. Otočím sa, usmejem sa a idem ďalejemoticon dakedy si poplačem, ak chcem porozprávať, zavolám komusi, ak má čas a chuťemoticon Ak nie, tak nič, počúvam rádio a idem na omšuemoticon
Отправлено в 10.04.13 17:53 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Prvej vete nerozumiem, nevoláš ma už menom? a druhej tiež nie, nepísala som nič také, kam by mi to pasovalo..., že Boh pred 30 rokmi...nerobím sa múdra, nerozumieme si ani tuemoticon nič to. Sme ľudiaemoticon
Отправлено в 10.04.13 17:56 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Je tu tentokrát komentárov veľa a už som nepostrehla, či si písala blog Ty alebo Zitka.
Tak prepáč.Ja som tento týždeň zblbnutá....neboj,mám Ťa rada ako predtým.
A tá druhá veta chcela povedať, že už sme prežili všeličo , Boh tu bol vždy a Cirkev prenasledovaná ani keby bola pevnejšia a ústretovajšia voči človeku.Bolo aj toho času aj tej chuti porozprávať sa. Otcovia rodím síce nerobili 10-15 hodím ako dnes,ale predstavitelia Cirkvi, Boží služobníci, ani dnes toľko nerobia. Nuž o tom to bolo. Veľmi nešikovne sa v poslednej dobe vyjadrujem.....a preto už vlastný blog ani nenapíšem, tak je to. Prepáč, nechcem aby sa Ťa niečo dotklo.
Отправлено в 10.04.13 19:08 в ответ на Mária Künzl.
Отправлено в 10.04.13 21:57 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Отправлено в 10.04.13 21:46 в ответ на Mária Künzl.
Netráp saemoticon Nemáš byť ticho, teším sa na tvoje komentyemoticon Pekne si napísala, ako vždy! Preto: PÍŠ PROSÍM!!! Ešte je čas na písanie a na svedectvá, preto PÍŠ!!!
Отправлено в 10.04.13 21:54 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Nerozumiem, mne sa zdá tých posledných pár odstavcov (6 bez tohto) veľmi protirečiacich. Asi je to únava a treba opäť na chvíľu byť karmelitkou a preliečiť sa, modlitbou, a možno i mlčaním (nie navždy)..
Prestávajú mi rozumieťž aj najspriaznenejšie duše, tak už nerozumiem ani ja sama sebe, som si len istá, že nemám zlý úmysel. Toľko.
Отправлено в 10.04.13 21:58 в ответ на Mária Künzl.
Milá Mária - Irma Danieliszová, srdečná vďaka za príspevok, vybrala som si z neho len myšlienky na potešenie. Aj ich zopakujem:
"Zdravil každý každého.
Nikoho nezaujímalo, akej si národnosti, viery či politickej orientácie.
A mala som svoje poslanie- byť jednoduchá a prívetivá k svojmu okoliu."
Vďaka za ich odporúčanie!
Отправлено в 11.04.13 10:01 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.