Blog

« Назад

Ďakujem za mojich rodičov

Mám toľko dôvodov k vďačnosti.

Ďakujem Bohu za jeho dary.

Je ich toľko, že ich nielen nespočítam, ale si asi ani na všetky nespomeniem.

V jeho dobrote a láske ma Boh obdarúval od malička.

Mnohé si pamätám celkom dobre. Mnohé sa ukázalo spätným pohľadom. Mnohé sa mi ukazuje deň čo deň.

Ďakujem Bohu za mojich rodičov.

Som nesmierne obdarovaná mojimi rodičmi. Ako dieťa, v mladosti, v dospelosti. Ešte stále. Aj dnes. Dosvedčujú mi to mnohé udalosti, z ktorých sa to dá jednoznačne potvrdiť. Dnes viem, že jedine tým spôsobom sa mohol vyvinúť môj súčasný pohľad na Boha, na ľudí, na svet. Ešte stále čerpám z pokladov toho, čo som zažila v mojej rodine. Ďakujem Bohu za moju rodinu!

Moji rodičia mi darovali Boha.

Rodičia mi darovali sviatosti:

Ich sviatostné manželstvo, ako podklad všetkého, kde je začiatok mojej - našej rodiny. Ako je to opisované v Písme. Ak sú dvaja ľudia, ktorí sa stretnú, spoznajú, žijú vieru v Boha a rozhodnú sa uzavrieť manželstvo. Ak sú bezúhonní až po uzavretie manželstva - sú nazývaní spravodlivými pred Bohom a ľuďmi, a sú tými, ktorých Boh hojne požehná za ich vieru. To som ešte nikdy tak nevidela. Dnes to viem. Potom, ako som ja prišla na svet, mi darovali sviatosť svätého krstu. Nič "mimoriadne" v tých časoch (1964). Mnohí tak robili - vďaka Bohu - i keď život sa mohol neskôr vyvíjať rôznym spôsobom. Neskôr ma rodičia viedli k prvému svätému prijímaniu, neskôr k birmovke. Podobne aj moju sestričku a neskôr ešte dvoch bratov a jednu sestričku, ktorých našej rodinke požehnal Boh.

Ďakujem Bohu za moju rodinu, v ktorej ma viedol a vychoval!

Ďakujem Bohu za moju maminku! Ako malé dieťa som mala tú česť zažiť moju maminku ako modliacu sa matku a starostlivú manželku, ktorá sa starala o našu rodinu takmer nerozdeleným srdcom. Bola zamestananá, pokým sme sa narodili my dve - ja a moja sestrička. Potom zostala 6 rokov pri nás deťoch, až pokým sme išli do školy. Vtedy začala znova pracovať. Mala na nás čas, čítala nám rozprávky, hrala sa s nami, šila nám šatôčky pre nás i pre naše bábiky. Zhotovovala nám domček pre bábiky a naučila nás, akú cenu má rodina. Mnohé nás naučila, mnohé nám ukázala svojim životom. Učila nás o Bohu, učila nás modlitby, naučila nás o Matke Ježišovej a ukázala nám svoju detsky úprimú, skutočnú vieru v jej pomoc a ochranu. Nosievala Panne Márii kvety na oltár do kostola, modlievala sa ruženec a naučila to aj nás. Panna Mária jej to mnohokrát odmenila svojou ochranou a pomocou. Maminka ma naučila milovať Boha, rodičov, súrodencov, blízkych i cudzích ľudí aj nepriateľov. Maminka ma naučila ma, ako sa odpúšťa, ako sa žije odpustenie. Môj ocko pracoval, oslavoval Boha modlitbou a prácou, miloval nás deti aj svoju manželku. Mal zmysel pre rodinu, mal zmysel pre deti a bol skutočným starostlivým ockom, ktorý chránil a opatroval svoje poklady. Manželku a deti.

Zažili sme mnohé radostné a krásne dni aj roky.

Prešli sme spolu problémami i skúškami.

Nemali sme majetok, mali sme rodinu.

Bývali sme v skromných podmienkach, neholdovali sme módnym výstrelkom a vedeli sme byť spokojní aj s málom. Rodičia nás naučili stáť na zemi na pevných nohách a ísť životom v dôvere a vo viere v Boha. Naučili nás byť vďačnými za dary Božie, žiť to, čo je. Božiu vôľu. Nemali sme iba prechádzky ružovým sadom. Bolo aj mnohé trápenie, väčšie a menšie skúšky. No bol s nami Boh. Chránila a viedla nás Božia Matka. Mali sme milujúcich a starostlivých rodičov. Nechýbalo nám nič z toho, čo sme nemuseli mať.

Po rokoch mi otecko pripomínal sv. Jozefa, ktorý usilovne a s pokorou veľa pracoval, modlil sa a staral sa o svoju rodinu. Pamätám si jeho sklonenú šiju, kedy po mnohých rokoch práce znova a znova začínal svoj deň, skoro ráno, o 4:00h, keď ešte všetci spali, sa on uberal do práce. Nehundral, nesťažoval sa, hoci to v práci nemal vždy ľahké. Pracoval s ľuďmi a ľudia sme rôzni. Nikdy sme nepočuli z jeho úst ohováranie či ponosy na niektorých z nich, ktorí mu neraz dali poriadne zabrať a naučili ho trpezlivosti. Naopak, koľkokrát som sa ja rozčuľovala a ponosovala na niečo podobné, on ma vždy tíšil a hovoril mi, že to nestojí za to, sa s tým zaoberať. Vtedy som nerozumela, bola som príliš netrpezlivá a často som mala pocit krivdy od iných. Ockov príklad niesol ovocie. Až neskôr, niektoré až v dospelosti, som jedno za druhým pochopila a skladala moje puzle dokopy. Až neskôr som dostala hotový obrázok, ktorý ukázal zmysel a hodnotu ockových výrokov a jeho príkladu života. Ďakujem Bohu za môjho otecka!

Rodina je ten najväčší poklad, aký môžeme dostať od Boha.

Milujúci a starostliví rodičia sú pre deti najdrahší dar!

Ďakujem Bohu za tento poklad!

Prosím Boha, aby mnohým daroval taký vzácny, drahý dar,

aby mnohí mohli poznať obraz lásky Božej vo svojej rodine!

Prosím Boha, aby mladým ukázal, ako žiť lásku vo svojej rodine,

najskôr s rodičmi, neskôr v ich vlastnej, ktorú si azda založia.

+++

Prosím za tých, ktorí nemali možnosť žiť a vyrásť v požehnaní rodiny,

aby im Pán bohato vynahradil všetko to, čo im nebolo dané týmto spôsobom;

viem, verím, že dostanú dary, ktoré im umožnia, aby sa sami stali požehnaním a rodinou iným,

aby našli tú svoju rodinu, ktorú im daruje Pán,