Je mnoho spôsobov, ako sa môžeme živiť Slovom. Dôležité je: robiť to denne. Slovo Božie je ako dezert - píše autorka príspevku, z ktorého je tento malý úryvok. Uvádza pár praktických tipov zo svojej rodiny. V závere je doslov - o dare z milosti v Duchu svätom.

 

Toto je jeden príklad života zo Slova v jednej obyčajnej rodine.

Autorka píše o začiatkoch, ako ona pozorovala "jedenie" Slova u otca rodiny. Neskôr u jej budúceho svokra a nakoniec v jej vlastnej rodine. Počas bežných dní, najskôr bez detí, potom s deťmi.

Dôležitá je vytrvalosť. Nevynechávať jednie slova za žiadnych okolností.

Tu je jej príbeh.

Slová Boha sú vždy ako dezert ...

Mala som šestnásť, keď som prvýkrát jedla večeru v dome u farmára.
Keď boli umyté taniere, vidličy, bolo samozrejmosťou vyjadriť vďaku za jedlo  kuchárovi a zatlačiť späť stoličky, hospodár a členovia rodiny sklonili hlavy a otec otvoril Bibliu.
Bolo to tučná kniha, bola potrhaná, mal vnej veľké množstvo záložiek, ktoré trčali zo všetkých strán, a môj budúci otec-svokor, čítal z tejto knihy Písma holandským prízvukom.
Kapitola skončila, knihu zavrel, pozrel sa okolo stola, zvolil jedného zo synov aby ukončil  stolovanie tak, ako sa začalo - slovom modlitby. Až potom  mohla byť zasunutá stolička, duše už boli nasýtené.

To je spôsob, akonaň  bol zvyknutý otec, tak hovychovali  jeho rodičia, a tak sa vrátil späť do vlasti. Nikdy neodchádzal od stola, bez požívania skutočného chleba.
Aj keby mal na starosti kravy, a musel by bežať po mlieko, alebo ak by už bolo neskoro na modlitebné stretnutie v kostole, alebo  ak by mal mať stretnutie spoločnosti na večeru. Ak sa posadil k jedlu, nikdy neopustil stôl bez pokrmu Slova.

Vzhľadom k tomu nie je jedlo servírované na tanieri mŕtve?

"Jedlo samo o sebe je mŕtve, je to je život, ktorý zomrel, a musí byť udržiavané v chladničkách," hovorí teológ Alexander Schmemann.

Jedlo servírované na tanieri je  mŕtva hmota,  prijímame ho, jeme a máme tak podiel na zomieraní, na pominuteľnosti sveta. Keď jeme Slovo Božie - keď jeme Písmo, jeme ozajstný pokrm, jeme Krista, ktorý je živý chlieb, a kto ho je ten udržiava všetko pri živote,  udržuje pri živote telo a dušu.

Keď jeme jeho Slová, jeme pokrm večného života.

"Človek nežije iba z chleba, ale žije všetkým, čo vychádza z úst Božích." ~ Deut 8, 3;

Slovo Božie je to, čo je živé a aktívne, Slovo, ktoré môže oživiť, nasýtiť hlad, ak  jeme z Knihy živé Slovo , bunky v tele omladnú, ožijú, naplnia sa skutočnou silou. Naplnia sa životom. Potrebujem Slovo, aby som nasýtil hlad po Bohu, potrebujem Slovo, aby som mala v sebe Život..

Jesť Písmo trikrát denne, je duchovný zvyk, ktorý nás najviac zmenil - pretože hladné telo potrebuje jesť a je tu len jeden spôsob, ako jesť život.
Ak chcete žiť Kristo-centricky mali by ste  žiť Slovo-Centricky.
Keď sme sa vzali, v dome, kde sme bývali, bolo treba po  prvýkrát zavesiť poličku na Bibliu - v kuchyni pri stole: bolo tomiesto, pre jedlo, ktoré nepotrebuje chladničku.

Tento spôsob stravovania je spôsob, akým všetci jeho súrodenci jedli  doteraz vo svojich vlastných rodinách, to bolo pre mňa nové, nový spôsob stravovania, živý, plný pohody.
Po prvý raz mi to bolo divné, bolo mi pri tom  trápne.
Bol to otcov spôsob: nikdy nevstal od  jedla bez otvorenia Biblie. Neskôr sa stal aj  mojim.

Prišli bábätká, batoľatá sedeli pri stole. Ako jedli z lyžičky, taktiež jedli sladké Písma, aj keď len verš alebo dva. Nie dlho, nie náročné ... ale Slovo, živé, bohaté a božské, je to náš dezert.
Deti vykríkovali a batoľatá sa vrteli, spoločnosť prišla a my sme mali schôdzky a bolo vždy dosť miesta, bolo dosť času ísť a pracovať, čo bolo treba urobiť, ale farmár, môj manžel jemne učil jednoduché návyky, každodenné rytmy, a ako sme jedli neživé jedlo, jedli sme pokrm života.

Je to možnosť, ktorá sa stane druhou prirodzenosťou, ako prinášanie džbánu vody, ktorý je vždy na stole - to nie je ťažké jesť ani piť.

Aká je naša chuť? Kto nasycuje náš hlad?
Deti rástli, batoľatá, dospievajúci, a police je teraz box s Bibliou pre každého z nich, a míňame je na konci každého jedla a hospodár, ticho, pokorne, vezme nás skrze Bibliu, pár veršov v dobe, knihy naraz.
Raňajky, obedy a večere, my jeme ako lastovičky, ktoré prijímajú sústa, skutočný Život.

Každá rodina je originálna, má vlastné spôsoby, vlastné menu a rutinu,  potraviny, ktoré vyhovujú ich životnému štýlu, ktoré vyhovujú ich chuti ....

Pre nás sú dobré tieto  ...

 

Zvyk pre každé jedlo, ktorý zmení váš život (alebo keď vám Beth Moore povie, že by rada prišla na večeru)

Pri raňajkách, pri obede a večeri, my lastovičky prijímame sústa, požívame Slová  Života, prehĺtame ich.
Každá rodina má vlastné spôsoby, menu, rutinu a potraviny, ktoré vyhovujú ich životnému štýlu, ktoré vyhovujú ich chuti.. .
 

6 spôsobov, ako vypestovať zvyk Denného čítania Biblie v rodine

1. Čítame 10-15 veršov Biblie, v určenom čase, chronologicky,  s malými deťmi, menej, viac so staršími. Chceme vychutnať Slovo, žujeme dlho (opakovanie, meditácia nad prečítaným Slovom).
2. Dávame každému členovi rodiny vlastnú Bibliu, vlastné servírovanie, takže každý si  môže pozerať Slová, ktoré je.
3. Čítame nahlas spolu, jeme Slovo ako spoločné jedlo. Rovnako ako pomáhame dietkam jesť s vidličkou, pomáhame maličkým so Slovom - oh, aké je to milé, ich  úsmev, keď čítajú Sväté písmo na vlastnú päsť ...
4. Diskutujeme, slúžime Slovom  iným. Deťom vysvetlíme význam, ponúkame zhrnutie, môžu klásť otázky. Rodičia sledujú chuť,  presvedčenie, priznanie sa, konanie pokánia.
5. Uvažujeme o Slove, každý ticho prežúva slová (opakuje, rozmýšľa nad nimi znova a znova)
6. Zatvárame Písmo v modlitbe, hlasy okolo stola, niekedy spievame  Bohu na oslavu.

Toľko z príkladu ženy z jej rodiny.

Zdroj: http://www.aholyexperience.com/2012/05/bible-reading-as-a-family-devotiona/

 

Nemôžem odísť bez dodatku.

 

Píšem tieto príklady od iných, lebo ma oslovil ich spôsob života zo Slova Božieho ako pokrmu pre život duše. S týmto pohľadom na Slovo Božie som sa zatiaľ  nestretla a oslovila ma táto myšlienka. Ja osobne som čítala Písmo skôr sporadicky, menej často, raz za čas. nemalo to pravidelnosť a ani postoj nevyhnutnosti Slova ako pokrmu. Teraz začínam v mene Božom, živiť moju dušu pokrmom Slova, Chcem praktizovať život zo Slova Božieho ako "pokrmu Slova" pre môj život.

Mojim želaním je,aby som bola hodná stať sa nástrojom aj pre mojich v rodine, pre priateľov, pre vás na MK i pre tých, s ktorými som vo vzťahoch (pracovne, na ulici, kdekoľvek). Nie, aby som o Slove hovorila - možno aj - hlavne, aby som žila Slovo Božie, aby bolo mojou identitou. Prosím o to, modlím sa za to, aby nám Pán dal... podľa jeho vôle, dary a schopnosti, chcem byť nádobou pre jeho Slovo... ktorá ho rozleje pre iných, aby okúsili ten sladký pokrm Lásky Boha.         S Tebou a v Tebe, Duch svätý, Darca všetkých darov! Amen!

Najskôr musím žiť zo Slova Božieho ja. Potom, počas vlastného "jedenia Slova"  môžem pristúpiť v Duchu Božom - iba v Ňom a s Ním -  k iným a nechať JEHO, aby Duch sv. nie ja -  dal, túžbu po Slove, chcenie a aby urobil schopnými iných, mojich v rodine aj iných vo vzťahoch ku mne, aby zatúžili po živote z Božieho Slova ako pokrmu. Bez násila - iba z milosti Božej. Potom môžem prispôsobiť život zo Slova Božieho ako pokrmu mojim možnostiam v mojej rodine.

Mala som skúsenosť od bratov a sesier z protestantského vyznania, oslovil ma ich spôsob života so Slovom Božím a z Neho, nie je nutné prevziať, či napodobňovať iných, odvtedy mám však túžbu po Slove a čítam ho skutočne často.

Vďaka Bohu za tieto dary! Vďaka za týchto bratov a sestry! Pán cez nich obohatil môj život! 

Veď nič nemáme sami zo seba - všetko je od Boha, aj tí, ktorí nás oslovia a ktorí nám ukazujú skutočné spoločenstvo s Bohom a medzi sebou navzájom!

Aj "naša" schopnosť rozumieť a prijať je od Boha. On dal čas mne, čakal na mňa, preto nesmiem ja nikoho dakde tlačiť ani naliehať tak, aby ho premohlo moje chcenie a nie Božia dobrota.

Boh  je Darca - ja som iba správcom jeho Darov. 

Ľudí uschopňuje Duch svätý... On dáva rast  a akékoľvek "chcenie" svätosti života.

Bez Ducha svätého nemôžeme šíriť Evanjelium - bolo by to iba naše ľudské dielo, odsúdené k neúspechu!

 

Ďakujem ti, Duch svätý! Mocný Boh, Láska, Radosť a Dobro!

Duch svätý, Ty mocný láskavý Boh, uschopňuj nás, aby sme túžili po Bohu, aby sme milovali Božie Slovo, ktoré je Život a Pravda, aby sme žili z tohto vzácneho pokrmu Slova Božieho a aby sme ďakovali  a oslavovali Boha  Slovom  a v Eucharistii! Amen!

My sa stretáme na slávení Eucharistie, kde sústredene prežívam úžasné slová liturgických textov..., ktoré ma veľmi obohacujú a napĺňajú vďakou k Bohu a silnou túžbou oslavovať jeho krásu a dobrotu. 

Verím že Boh pôsobí všetky milosti, v nás i cez nás, preto "zatiaľ" nie je (verím že nám dá) ani vo vlastnej rodine možné, tak konať, aby sme nikoho nejak nenútili a nesilili do niečoho, čo by sme my - ja - rada praktizovala. To by nebolo z vôle Boha a mohlo by viac poškodiť iného ako osláviť Boha...Preto tieto príklady.

Verím, že v budúcnosti spracujem aj vlastné príbehy mojej rodiny, a jej život so Slovom a zo Slova. Je to pekná úloha a dar. Zatiaľ prosím Pána, aby On formoval naše srdcia a aby požehnal úrodu Božieho Slova v našom živote i v živote našich drahých, i tých, ktorí sú s nami vo vzťahu.