Včera som napísala na môj blog správu o tom, ako prežívame začiatok prádnin. Stihli sme tešenie na dovolenku i na zbieranie letných radostí... ale aj sklamanie, strach a smútok z choroby, ktorá nás prekvapila skôr ako sme vôbec vyrazili. Napriek tomu som si cestu k radosti (a vďačnosti) našla. Som za to Ockovi vďačná. 

O trochu tých mojich radostí (a vďačnosti) sa chcem podeliť aj s vami. 
(Článok je takmer v pôvodnom znení. Dúfam, že to nebude vadiť.)

Verím, že ste zaregistrovali moju snahu prejsť počas Roku milosrdenstva aspoň 40 rôznych Brán milosrdenstva. Mala som to tak pekne rozplánované. Práve minule som sa tu tešila, že mi chýba o málo menej ako 1 brána týždenne. No, vyskakovať si zrovna nemôžem, prázdniny sú plné kadečoho a na cestovanie za bránami neostáva toľko času, ako by som chcela. Aj preto sme hneď na začiatok júla zaradili výlet do Rakúska. Hlavným cieľom bol Mariazell, plus niekoľko Svätých brán v okolí.

Tešila som sa na ten výlet. Tešila som sa na všetko, čo uvidíme a zažijeme. Na krásnu rakúsku prírodu, i na architektúru, ľudí, kultúru. Tešila som sa aj na začiatok prázdnin, kedy s radosťou vhupnem do zbierania radostí v rámci Veľkého letného lovu. Ale viete, ako to je? Človek mieni...

Nakoniec sme pre chorobu nikam nešli. Bolo mi to dosť ľúto. Samozrejme okrem iných vecí, ktoré mi tá nemoc vzala. Ale úpenlivo som sa pokúšala nájsť radosť aj v týchto dňoch. A nachádzala som, za čo som veľmi vďačná.

Tak čo mi v tom prvom prázdninovom týždni robilo radosť?
 

Letná atmosféra - v byte (1.7.) ...

... aj na sebe (2.7.)

V pohári...

... aj na tanieri (4.7.)

V pohyblivých obrázkoch (letné spomienkové kino - 6.7.) ...

... aj vo hviezdach (2.7.) Pozorovali sme hviezdy napriek búrke - na tričku a cez internet.

Zákusky tradičné (3.7.) ...

... aj netradičné (5.7.) - z višní.

Nové chute zo známych surovín (Dve vajcia do skla) ...

... aj "seriózne varenie" v Letnej kuchárskej škole KPD

Som vďačná, že aj vo chvíli, keď mi je ťažko, viem, že Ocko ma nikdy neopustí. Že v každej situácii môžem byť presvedčená, že "to má zmysel". Že aj keď som sklamaná z toho, že sa veci nedejú ako by som chcela, nachádzam silu a chuť hľadať dôvody na radosť.

A som vďačná aj za tie "malé letné plány" - ktorými som plánovala potešiť iných, a nakoniec som ja sama musela hľadať možnosti plnenia výziev v sťažených (neplánovaných) podmienkach. Som vďačná za tie odrobinky radosti, ktoré som v nich každý deň nachádzala. A ktoré mi pomáhali sústrediť sa na to pekné, čo nám každý deň prináša.

No, a tiež veľmi ďakujem za každého jedného človeka, ktorý sa pridal k nášmu spoločnému "Veľkému letnému lovu radostí". Za tých, ktorí o sebe (rôznym spôsobom) dali vedieť - spätná väzba vždy poteší a povzbudí - viem, že nepíšem do prázdna, ale pre niekoho to má význam. Ale aj za tých, ktorí hľadajú svoje letné radosti potichu a zatiaľ o nich neviem. Som rada, ak môžem priniesť kúsok radosti ktorémukoľvek človeku. Vďaka za milosť prinášať radosť do života ľudí.

Môžete sa k nám pridať aj vy. Aj vy si môžete každý deň letných prázdnin ozvláštniť plnením letnej výzvy. Každý deň sa tak môže stať nezabudnuteľným. Skúsite to? Aspoň nezáväzne? - http://www.mojakomunita.sk/web/radost-a-vdacnost/leto2016
 

Veľký Lov Letných Radostí