Dnes svoju vďaku Stvoriteľovi za všetko, čím nám v tomto jarnom období kreje (pookrieva) dušu, vyjadrím predovšetkým obrazom. Jar je tak úžasne fotogenická. Aj keď v našich končinách ešte poriadne zaspatá, už mi srdce spieva tušením nového života, ktoré sa tak vehementne tlačí na svet...
Vďaka za jar na balkóne...
|
Som vďačná za balkón... |
|
Ten kúsok očakávanej zelene v meste. |
|
Vďaka za prvé jarné práce, prípravu na rast, ktorý ešte len príde. |
|
Aj za cibuľku, čo po zime znova vyháňa zelené "cvíby" . |
Vďaka za jar v kuchyni...
|
Vďaka za zelené bylinky - vitamíny, ktoré rastú aj v zime. |
|
A za naklíčené zrná. Napríklad cícer. (Alebo hrášok?) |
|
Som vďačná aj za nové misky na guláš. Dlho sa nedarilo nájsť také, čo nás nezruinujú a budú sa páčiť. |
Vďaka za jar v prírode...
|
Som vďačná za farby... |
|
... ktoré nás zdravia z ešte spiacej trávy. |
|
Zem ešte zmrznutá, nepohrabaná... (stopy po krtkovi a myšiach) |
|
Kruhy jarných cibuľovín zdravia zďaleka. |
|
Tá jemnosť, nežnosť, žiarivá farba, radosť, živosť, jar... |
Spolu s prebúdzajúcou sa prírodou chcem aj ja spievať Bohu chválu. A vďaku. Za energiu. Za radosť. Za život. Aj za námahu. Za slnko. Za teplo, i keď ešte trochu zubaté. Za výlety. Za vtáky, ktoré ešte stále lietajú na balkón. Za veselosť vrabcov. Za farbu kvetov. Za vôňu. I za to kýchanie, čo nás každým rokom trápi trochu viac. Za vzduch. Za slnko...
Chcem vzdávať vďaky aj za nepochopiteľné fungovanie zmyslov, ktoré premenia "elektromagnetické žiarenie" na nádherné obrazy a "tlakové vlny" na úžasné zvuky, melódie, reč... Ako je možné, že vidíme? Že počujeme? Že rozumieme... Zdá sa mi to tak nepochopiteľné. A že nám to všetko slúži nielen na orientáciu v priestore, ale tiež na potechu duše. Že vnímame nádheru toho všetkého...
Vďaka ti, Pane. Stvoril si nás tak nádherne...