Môj duchovný vodca a spovedník mi poradil že sa mám modliť za Božiu vôľu a tak som sa začala modliť. No postupom času, som pochopila kde ma Boh chce mať. Boh mal so mnou iný plán ako som si ja predstavovala.

V tomto roku, tak ako každý z nás, som i ja zažila pekné i ťažké chvíle svojho života. Spomínam si ako som začala v tomto roku sláviť nový rok 2014. Bolo to u sestier redemptoristiek na duchovnej obnove v Kežmarku. Bol to pekný čas. Aj z toho vyplýva, že som rozmýšľala po mojom prvom skončenom vzťahu s chlapcom o vstupe do rehoľného života (nie u redemptoristiek), aj som sa o to pokúšala, ale nevyšlo to. Bola som z toho sklamaná, zranená, lebo Boh mi ako keby ukazoval, že ma v danej rehole chce mať. Potom všetkom som sa radila s mojim duchovným vodcom a spovedníkom čo mám ďalej robiť? Mám sa modliť teraz za chlapca alebo za Božiu vôľu? Môj duchovný vodca a spovedník mi poradil že sa mám modliť za Božiu vôľu a tak som sa začala modliť. No postupom času, som pochopila kde ma Boh chce mať. Boh mal so mnou iný plán ako som si ja predstavovala. Od 14. Septembra 2014 som začala chodiť s mojim priateľom a som s ním šťastná. Verím, že náš vzťah je vymodlený a požehnaný, že je to môj pravý. A že to nás dal Boh dokopy po toľkých rokov poznania. Vďaka ti Pane za neho.

Chcela by som Vás povzbudiť ešte ďalším mojim svedectvom: Cez leto 2014 som vyhrala lístok na festival campfest. Predtým ako som ho vyhrala, som sa vôbec na campfest nechystala. Povedala som si, že ak vyhrajem lístok tak pôjdem, ale ak nevyhrajem, tak nejdem. Boh ma vypočul, a tak ako som už vyššie napísala lístok som vyhrala. Potešilo ma to. Pár dni pred campfestom ma rozbolelo pri boku. Myslela som si, že tá bolesť po krátkom čase prejde, ale mýlila som sa. Bolesť bola čoraz silnejšia a silnejšia až taká, že som prvú noc nemohla spať. Keďže som bola práve vtedy vo Važci u brata, tak som mu to na druhý deň povedala, myslela som, že už skončím v nemocnici a na žiadny campfest nepôjdem. Samozrejme, že ja som do nemocnici nechcela ísť aj napriek takým bolestiam, aké som mala. Preto som každý deň chodila do kaplnky a začala som prosiť Boha o uzdravenie. Uvedomila som si, že tak ako som ho prosila o uzdravenie, tak som ho asi ešte nikdy v živote zo srdca neprosila o uzdravenie. Postupom času a zo dňa na deň bolesť ustupovala, mohla som už aj lepšie spávať a popri tom robiť aj ostatné činnosti. Aj napriek tomu, som neprestala prosiť Boha o uzdravenie, pretože na campfest som nechcela ísť ani s najmenšou bolesťou, chcela som tam ísť uzdravená. A viete čo sa stalo? Boh ma vypočul a ja som mohla ísť s vďakou Bohu a s úsmevom na tvári na campfest. Vďaka ti Pane za uzdravenie.

Počas tohto roku mi tiež Boh dal po dlhžšom čase zamestnanie, oslávila som s mojim duchovným vodcom a spovedníkom moje narodeniny, bola som na oáze s rómami, bola som po prvý krát v Medžugoriji, začala som chodiť na animátorskú školu a mnoho iného... Vďaka ti Pane i za to všetko.

Uvedomujem si, koľko pre mňa každý rok Boh robí a mohla by som Vám tu aj iné moje životné príbehy s Bohom napísať. Preto buďme každý deň vďačný Bohu za to čo nám dáva.

Vďaka ti Pane za všetko čo si mi v tomto roku 2014 dal a tiež za to čo mi v roku 2015 pripravuješ a dáš.