« Назад

Zo školy

Dnes som mala službu v počítačovej učebni, voláme to Teen Club, žiaci môžu prísť a urobiť si domáce úlohy, použiť počítač a chlapci prichádzajú a hrajú sa počítačové hry. Ale prichádzajú aj dievčatá a tie sa tiež hrajú hry, no niekedy si robia úlohy alebo čítajú knihu. Dnes prišiel jeden šiestak, sadol si, pozrel na mňa očičkami a hovorí: "Pani učiteľka, neviem prečo, ale chcem vám zatlieskať." A zatlieskal. Bolo to milé, úsmev na tvári vzbudzujúce a do blogu písania motivujúce. Vďaka, Jurko! :)
Комментарии
sign-in-to-add-comment
Отправлено в 04.10.12 21:26.
:-)
Ja som zažila niečo podobné. Mala som štvrtáčika, ktorý kedykoľvek, keď prechádzal povedľa mňa, buď ma pohladkal (po ruke) alebo sa ma aspoň dotkol. A keď som sa ho raz spýtala, prečo to robí, veľmi zahanbene odpovedal: "Lebo vás mám veľmi rád." Teraz je piatak a hoci ma pohladí už "iba" niekedy, jeho detskú lásku cítim stále. Vďaka takýmto deťom je povolanie učiteľa ešte stále krásne...
Отправлено в 05.10.12 17:22.
Отправлено в 05.10.12 17:25 в ответ на Jana Znášiková.