Žiadne stretnutie nie je náhodné. Žiaden krok, ktorý spravíme v živote nie je zbytočný. Každý z nich nás niekam nasmeruje. Aj krok vedľa má význam a niečo sa v ňom ukrýva. Často až po nejakom čase vnímame, že ten krok, ktorý sme vtedy vnímali, že bol „do prázdna“ bol práve ten rozhodujúci v našom živote. Všetko má svoj čas a svoje miesto v Božom pláne.
1. DEŇ
BOŽIA PROZRETEĽNOSŤ V LITMANOVEJ
V nedeľu sme boli v Litmanovej. Na sviatok Zoslania Ducha Svätého. A Duch Svätý skutočne pôsobil počas celej tejto našej „malej“ púte. Počas celého nášho putovania Litmanovou nespadla ani kvapka, aj napriek meteorologickým predpovediam, ktoré hlásili a predpovedali prehánky či búrky. Svietilo slniečko, bolo krásne. Na mieste sa uskutočnilo niekoľko prozreteľných stretnutí, pri ktorých sme si vymenili svedectvá o tom, „čo kto kedy zažil na tomto mieste“. Je zbytočné sa trápiť v živote tým aké má byť počasie alebo čo nás kde a kedy čaká. Boh má vždy svoj vlastný plán, a ak ho ideme úprimne hľadať, pomôžeme nám našu cestu zrealizovať a my na nej nájdeme presne to, čo potrebujeme nájsť. Dôležitá je len naša túžba "chcieť sa stretnúť s Ním..."
"Pán upevňuje kroky človeka a sprevádza ho na ceste." Žalm 37, 23
Ešte pred liturgiou som šiel do obchodu, ktorá sa nachádza na Hore. Chcel som kúpiť Modrú knihu pre mamu. Tú majú len tu alebo si ju človek môže nechať zaslať cez INSPM. Ale takto má z toho človek predsa len väčšiu radosť, ak si knihu sám kúpi. Teta v obchodíku nám oznámila, že za chvíľku, kvôli liturgii musí obchod zavrieť. Aj napriek tomu, že som vedel, za akým účelom idem do obchodu, aká si sila ma tiahla k stojanu po ľavej strane. Môj zrak pristál na malej brožúrke (Sme zachránení – novéna Svätej Brigity), ktorá si "hľadala" ku mne cestu už dávnejšie pred týmto dňom. Dnes vnímam, že sa mala stať súčasťou môjho života. Totiž, približne pred rokom som počul jedno svedectvo o uzdravení (telesnom aj vnútornom) mladej ženy, ktorá sa túto novénu počas 1 roka modlila. Počas roka si modlitbami uctíme každú jednu z Ježišových celkovo 5480 rán, ktoré utŕžil na svojej krížovej ceste. Cez túto ročnú novénu môžeme nadobnúť mnoho milostí. Mimo iného aj odpustenie všetkých našich hriechov, ktoré sme v živote spáchali. Samozrejme za splnenia aj iných podmienok (zbožnosť, sviatostný život atď.) Počas posledných mesiacov som o nej počul viac krát. Začal sa ju modliť môj otec, neskôr strýko. Rozprával som sa o nej s viacerými ľuďmi. Akým si spôsobom som čoraz viac cítil vnútornú túžbu dozvedieť sa o nej viac. A najlepšie človek veci pochopí, o čom sú, ak ich sám skúsi. Vo viere to platí najlepšie. Je zbytočné opisovať niekomu význam modlitby, pokiaľ sa sám nemodlí. Ani o horolezectve sa nedá rozprávať, či o hraní na harmonike. To musí proste človek sám skúsiť. Tam sú slová zbytočné. Vzal som teda v obchode rovno 2 kusy, nakoľko aj moja príbuzná mi práve pred nedávnym časom spomínala, že by sa ju chcela začať modliť, ale nemá ju. Bola to Božia prozreteľnosť. O čo všetko žiadame (platí aj vnútorne) Boha, dá nám to. Zvlášť nám, ale dá to, cez čo k nemu môžeme priblížiť a čo nám môže pomôcť viac ho spoznať a vytvoriť si s ním bližší vzťah. A práve takéto naše prosby, či vnútorné túžby Boh vysliší, a to s veľkou radosťou. Často to urobí nečakane, avšak presne vo chvíľi, keď to najviac potrebujeme. Vo chvíli, keď sme na danú vec o ktorú prosíme, či o ktorú žiadame pripravený.
Slová, ktoré odzneli na kázni, ako by boli vopred pripravené a adresované priamo do vášho srdca. Ťažko to niekedy opísať. Prídete na dané miesto, aby ste počuli presne tie slová, ktoré potrebuje počuť vaše srdce, váš rozum. Práve vo chvíli, kedy po tom volá vaša duša. Boh vždy prehovorí cez svoje Slovo.
Všetci žijeme svojim jedinečným spôsobom. Každý z nás. Každý sme v niečom iný. Boh nás takých stvoril. Jedinečných s jedinečnými životmi. Vštepil do nás svoju originalitu, avšak Božie slovo je nemenné a unikátne v tom, že aj napriek rozdielnosti ľudských sŕdc dokonale odhalí každé jedno ľudské srdce a ukáže človeku, kde sa nachádza a čo má robiť...
"Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca." Hebrejom 4, 12
Po liturgii sme šli k prameňu. Spolupútnička, s ktorou som do Litmanovej prišiel sa ma opýtala, že či voda, ktorá tu vyviera z prameňa má "liečivé účinky". V danej chvíli som si spomenul na jedno svedectvo o malom dievčatku, ktorého Otec bol v Litmanovej po vodu. Dcérku čakala operácia kolena. Večer sa otec dal dcére napiť Litmanovskej vody. Dievčatko v noci vstalo so slovami: "Ocko dáš sa mi napiť ešte tej vodičky?". Otec samozrejme neváhal a dal sa jej napiť. Ráno čakala dcéru operácia. Pred zákrokom ešte urobili kontrolný snímok, ktorý ale všetko s čím do nemocnice prišli, vyvrátil. Operácia už nebola potrebná. Kolienko bolo v poriadku. Ako som dopovedal toto svedectvo, prišla za nami Pani ktorá stála neďaleko a ktorá si tiež naberala vodu z prameňa. Zaujalo ju to. Povedala, že sama pozná nedávny príbeh muža zo svojho okolia, ktorého čakala operácia kolena, a noha bola uzdravená po tom, čo bol v Litmanovej...
Niekedy stačí iba malé stretnutie. Jedno svedectvo, pár slov, ktoré na danom mieste odznejú alebo malá situácia, ktorá medzi nami vznikne. *Boh vždy prehovorí svojim spôsobom*. Všetko to urobí, aby ešte viac utvrdil vašu vieru, posilnil a nasmeroval Vás na ďalšie veci, ktoré má pre Vás pripravené. Chce tým vzbudiť vo Vás lásku a vieru. Dá vám tak tiež cez takéto stretnutia pocítiť nádej, radosť ako aj svoj pokoj. Boh je živý !
"Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody." Ján 7, 38
NASLEDUJÚCI DEŇ:
BOH (PRE VÁS) VŽDY NIEČO CHYSTÁ...
Z Litmanovej som si priniesol silné vnútorné zážitky a pokoj. S týmto duševným stavom som sa zobudil do nového dňa. Vynahrádzať za množstvo hriechov, ktoré som v živote napáchal. Slúžiť. Snažiť sa milovať. Viac prijímať ako súdiť. Hľadať a nasledovať Boží hlas. To všetko sa odohrávalo v mojom srdci.
Dopoludnia som bol v meste. Mal som namierené do nášho parku, avšak niečo ma „vyrušilo“ a povedalo mi, aby som šiel do obchodu s náboženskými predmetmi. Chcel som kúpiť jednu malú novénu (Novéna odovzdanosti) pre jedného človeka, ktorý prežíva ťažké obdobie. V obchode som tú novénu našiel. Okrem iného som si vzal aj novénu k Panne Márie Guadalupskej, o ktorej som pred pár dňami videl dokument o zázračnom obraze v Guadalupe. Príbeh stretnutia Juana Diega a Panny Márie ma oslovil ešte dávnejšie, ale len asi 1 alebo 2 dni pred návštevou Litmanovej sa ku mne tento dokumentárny film znova dostal s posolstvom z Guadalupe. Aj na základe toho, som si novénu vzal a mal vnútornú túžbu sa ju začať modliť. Znova, rovnako ako v Litmanovej v obchodíku, som mal pocit, že "tá novéna" tam na mňa čaká. Zo stoviek rôznych brožúrok, kníh sa díváte práve na ňu. Vtedy viete, že Boh chce, aby ste ju našli. Boh nám načúva a odpovedá.
Pri pokladni sa pýtam pani predavačky, že či majú sväteničky. Vravím jej, že pred týždňom bola kázeň na TV Lux, v ktorej hovoril kňaz o tom, že „nie je na škodu“ mať doma sväteničku. Veď kedysi to bolo prirodzené odchádzať z domu alebo sa do neho navracať s pozornosťou upretou na Boha. Ľudia po príchode domov alebo cestou z domu si tak vždy namáčali do nádobky prsty a prežehnali sa svätenou vodou. Pani za pultom sa potešila a povedala mi, že tú kázeň tiež počula. Povedala, že ako ju tak počúvala rozmýšľala a pýtala sa sama seba, či niekto príde po tejto kázni do obchodu a bude sa dopytovať po sväteničke. V Duchu som si následne pomyslel, že len pred pár dňami mi asi 2 alebo 3 ľudia povedali v rozhovore, že by sväteničku chceli tiež, prípadne to v rozhovore nejakým spôsobom naznačili. Krátko na to mi predavačka vraví, bez toho, aby som niečo povedal. "Mám tu 4 sveteničky, ktoré tu nechala jedna rehoľná sestrička len nedávno, a chcela, aby som ich niekomu dala. Vyrobila ich, priniesla a kázala mi, aby som ich rozdala". Predavačka mi hovorí: "Ak chcete, vezmite si ich. Sú gratis". V Duchu som si pomyslel, že to snaď nie je možné ?! Znova mi to prišlo ako odpoveď na vnútornú túžbu (túžby), na ktoré prišla odpoveď. Chcel som 4 sveteničky a Boh mi ich zoslal. Božia prozreteľnosť aj tento krát zaúradovala. Boh je všemohúci, plánujúci, načúvajúci, pripravený vždy darovať sa nám.
"Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Proste a otvoria vám!" Matúš 7,7
Popoludní, po práci som mal plán. Svoj plán. Plán toho, čo chcem spraviť. To som ešte nevedel, že čo plánuje Pán. Chcel som ísť po balík do parcel-shopu, potom sa modliť, neskôr do obchodu a domov. Chcel som ísť ešte za mamou. Mal som pre ňu balíček (z Litmanovej), ale rozhodol som sa, že jej ho dám zajtra, nakoľko už je tých vecí a úloh predsa len ako si veľa a aj zajtra je deň. Na obed mi volá kuriér so slovami, že balík má so sebou, ale ak chcem môže mi ho aj priniesť do práce. Bol som pomerne prekvapený jeho ochotou, ale uvítal som to. Na základe tejto správy sa mi už menil „môj popoludňajší plán“ a niečo sa chystalo. Po práci sa tak otvoril priestor, ísť sa modliť. Chodím sa v poslednom čase modlievať k rieke alebo do lesa, ale dnes (a znova neviem prečo) som šiel inam. Šiel som na dvor za náš kostol v meste. Je tam postavená kamenná kaplnka so sochou Nepoškrvnenej Pannej Márie. Vládne tam neobyčajné ticho a pokoj. Modlitba ruženca vnáša do duše človeka na takomto mieste takmer okamžitý prád pokoja. Po práci som teda šiel rovno na toto miesto. Sadol som si na lavičku, ktorá bola iba pre mňa. Pomodlil som sa prvý desiatok...
Zrazu do dvora vstupuje muž. Okolo šesdesiatky. Kožená bunda cez plece, ruksak na chrbte. Zarastený, prehnutý s palicou pod pazuchou. Ide o človeka žijúcého na ulici. Trocha sa poznáme. Niekto by povedal, že je to "obyčajný bezdomovec". Ja si však myslím, že človek žijúci na ulici, alebo pod holým nebom, je préznačnejšie. Veď my všetci sme tiež takými bezdomovcami, kým nie sme v nebi...
Obzriem sa. Naše oči sa stretli. Z časti sme sa poznali, ale dlhšiu debatu som s ním nikdy neviedol. Bolo vidieť na ňom, že naše stretnutie nebolo "iniciované s cieľom žobrať" ale jeho príchod na dané miesto bol spojený s úplne iným úmyslom. Podišiel ku kaplnke. Kľakol si a zotrval v tichej modlitbe približne 2 minúty. Prišiel sa pomodliť. Možno tiež nabrať silu a vniesť do duše kúsok pokoja. Videl som to v ňom. Potom podišiel ku mne, pozdravil sa a prisadol si. Vnímal som vo vnútri, že naše stretnutie je "iniciované" niekym iným "ako nami" a preto som pomaly "odchádzal" z modlitby a načúval "bratovi", ktorého poslal náš Otec. Z akého dôvod prišiel, to som samozrejme nevedel. Brat začal dialóg. Povedal mi o tom, že bol práve v obchode a že si dnes vyžobral 3,50€. Opísal mi nákup, ktorý si spravil. Za krátko začal rozprávať o živote, o viere. Vybral z vrecka ruženec a povedal mi, že sa ho tiež modlieva. Povzbudil som ho, že robí dobre, že sa modlí a že v modlitbe a vo viere je skutočná sila. Čo sa však krátko na to stalo, na to už nikdy nezabudnem. Ako som sa tak snažil chváliť Boha, tak zrazu chlapík vstal, silno stisol ruženec a zdvihol ho hore nad seba so slovami: "Pokiaľ máme živého Boha, aj my sme živí". Bol to silný moment. Energia v tej chvíli by sa dala krájať a dokázala by spojazdniť elektráreň. Mal som pocit, ako by som bol prenesený do udalostí opísaných v Starom zákone v knihe Genesis, kedy Mojžiš na úpetí hory držal ruky hore a Izrael vyhrával svoj boj. Naše stretnutie bolo Bohom naplánované. Všetky udalosti, ktoré sa udiali ďaleko pred tým nas pripravovali na toto stretnutie. Počas rozhovoru odzneli silné svedectvá, vyznania, zážitky. Povedal mi o tom, ako bol 2x vo väzení "pre bitky" ako to nazval. Zdôveril sa mi, že bol ženatý 40 rokov, avšak žena po tom, čo odišiel do zahraničia si našla iného a požiadala o rozvod, ktorý sa udial bez jeho prítomnosti. Povedal mi, že je otcom 11 deti (s tou istou ženou), a 5 z nich sú už v nebi. Povedal mi tiež o udalostiach po rozvode. O tom ako sa vrátil domov a ich dom bol prázdny. Žena, ako aj syn nikde. Mal z toho nervy. Opil sa, vyhladal ich a "dal im bitky". Hrozila mu basa, len mu pomohol policajt.
Povedal mi, že práve dnes (pred násim stretnutim) mu "bývalá" zavolala. Vravela mu, že odpadla a že je chorá. Hrôzí jej tiež väzenie. Keď mi to rozprával videl som v jeho očiach slzy. Za nejaký čas mu vravím: "Vidím Ti v očiach, že ju máš stále rád". On mi hovorí: "40 roky je 40 roky...". Bolo silné sledovať človeka, ktorého toľko ľudí obchádza, štíti sa ho, a on si nesie takéto silné zážitky vo svojom vnútri. Z jeho slov bolo cítiť silu, ale aj bolesť. V mnohom by aj mne mohol byť vzorom. Vo vernosti a vytrvalosti. Vo viere aj láske, aj napriek ťažkým udalostiam... A to vôbec nie je málo.
Rozprával som mu pred soškou Pannej Márii pred ktorou sme sedeli o tom ako som bol v Litmanovej. Tiež som mu povedal o svätej Brigitte. Zaujalo ho, že Ježiš dostal toľko rán počas krížovej cesty (5480). Povedal som mu tiež o svojom živote aj o tom ako mi Boh mnoho krát už zachránil život. Či ten fyzický alebo vnútorný, ktorému vrátil vždy zmysel. Celé naše stretnutie bolo tak prirodzené, dôverné, úprimné, že by len človek ťažko uveril, že nebolo vopred Bohom (na)plánované. Počas rozhovoru som mu tiež povedal, že by do Ruženca mal vždy zahrnúť aj svoju manželku aj deti, ktoré už sú zaiste v nebi a čakajú tam na neho. Usmial sa, keď som mu povedal, že je "Požehnaný muž", lebo má 11 deti. Počas rozhovoru spomenul, že len pár dní dozadu ho takmer zrazilo auto. Len ho "zachránil" okoloidúci muž, keď ho strhol pred tým ako by skončil pod kolesami...
Aký je záver? Pán vie. Nemusíme vedieť všetko a mať na všetko odpoveď. Dôležité je, že vnímame jeho blízkosť a to, že veci riadi...
Týmito zážitkami, či udalosťami, ktoré nám posiela alebo do ktorých posiela nás si uvedomujeme, že nič sa nedeje náhodou. A my ľudia sme posielaní, bez toho aby sme si to možno uvedomovali na miesta, kde chce Boh zjaviť lásku. A chce nás k tomu použiť. Každého jedného z nás. Potrebujeme sa navzájom. Bez ohľadu na to, či je niekto na tej alebo tej strane. Či je onen kvázy "nebezdomevec" alebo "bezdomovec". Popravde, je to dosť nešťastný názov "bezdomovec", lebo v skutočnosti MY všetci domov máme. Tam hore v nebi a TU sme tu len krátko. Na krátky čas. TU - na prechodnej stanici na ceste do večnosti. Sme TU, aby sme sa prijali, milovali a vzdali Bohu chválu.
Vďaka Pane, že CEZ všetkých ľudí, a hlavne cez tých,ktorým môžeme prejaviť lásku nám zjavuješ a ukazuješ aký si dobrý, láskavý, všemohúci, milosrdný. So svojou prozreteľnosťou nám ukazuješ a učíš nás vidieť a vnímať aj v obyčajných stretnutiach Tvoju blízkosť. Ty nám dokazuješ neustále, že všetko má svoj význam a aj my sme len takými kvapkami, ktoré ale sú súčasťou veľkého oceánu tvojich milostí.
"Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom" Kazateľ 3,1
