Spal som v spálni a dcéra vo svojej izbe. Išiel som spať pomerne neskoro, niečo po polnoci. Ešte pred tým ako som si ľahol som počul, ako sa dcérka začína častejšie prehadzovať. Ľahol som si teda čím skôr, aby som ju nerušil. Medzi tým vonku začal poriadne vyčíňať vietor. Ako som si ľahol, všetko pohasil a povypínal a oddal sa už len tme a spánku, zistil som, že vietor a dažďové kvapky veľkou silou udierajú na strechu domu, na striešku pred vchodovými dverami a vietor sa celou silou opieral do nášho domu a bolo počuť všetky jeho údery. Tieto zvuky boli dunivé. Spôsobovalo to neobyčajné hrmotanie a dunenie. Dcéra sa začínala budiť zo spánku. Samému mi tieto zvuky spôsobovali problém zaspať. Dcéra sa čoraz viac zo sna ozývala, až začala poplakávať. Bola, ale ako by ešte stále v polospánku. A vtedy vedel, že je čas. Je čas odovdzať túto situáciu Bohu. Z predchádzajucich životných skúseností viem, že v živote sú chvíle, keď ako ľudia nemáme dosah, rozum ani žiadne iné schopnosti aby sme vyriešili situáciu, ktorou prechádzame. Žiaľ, či našťastie trvalo to, kým som na to prišiel, ale na druhej strane chvalabohu, že sa to stalo a pochopil som to. Ž môže pomôcť iba Boh. Stalo sa mi to pri mnohých závažnejších životných udalostiach a rozhodnutiach, na ktorých som si to mohol overiť. Že naše možnosti a riešenia sú konečné a neraz sa míňajú účinkom. Ale Boh. Ten je neomylný. Ten nie je konečný, ale jeho sila a moc je nekonečná. A jeho láska tiež. Prebudenie za takýchto okolností - zo strachu z búrky by mohlo viesť aj k niekoľkohodinovému plaču u dcéry. Vedel som, že túto situáciu môže vyriešiť iba Boh. Moje prsty boli môj ruženec a začal som sa modliť Modlitbu Svätého ruženca. Konkrétne bolestný ruženec. Ruženec nie je len retiazka zložená z guľôčok. Je to hotový samopaľ, ktorým Boh drví temné sily a Panna Mária nám skrz túto modlitbu dáva Boha ako by "k telefónu". Odovzdáva mu naše prosby. Zároveň nás ním chráni a posilňuje nás. Prináša nám pokoj a istotu. Prvé minúty sa zdalo, ako by búrka ešte zosilnela. Aj naďalej buchotanie a lomcovanie dažďa a vetra po streche. Dcérka sa ozývala, aj naďalej ticho poplakávala. Bolo zrejmé, že ju to ruší. Ale nebola ešte hore. Ale vedel som presne, že sa budí vplyvom týchto zvukov. Lebo vždy pri súhre zvukov z vonku, sa ozývala zároveň aj ona. Bolo to znamenie, že ju to ruší. Tato situácia pokračovala počas celej modlitby. Vonku aj naďalej bičoval vetrisko a z izby sa ozýval slabé občasné poplakávanie. Avšak situácia sa nezhoršovala. Dcéra bola aj naďalej v polospánku. Vedel by som, ak by bola hore a bolo by to "počuť". Zmenil som trochu polohu, lebo mi už tŕpla noha, obrátil sa na stranu a začal sa modliť znova. Ďalší bolestný ruženec. Neviem na ktorom desiatku som bol, ale niečo som si po chvíli uvedomil. Búrka utíchla. Po chvíli prestalo úplne pršať. A dcéra prestala plakať. V momente utíchli tri búrky. Tá na nebesiach, tá vo vnútri dcérky a tá aj v mojom vnútri, ako rodiča, ktorý kedysi riešil veci len "rozumovo" a neveril na silu a moc Ježiša Krista. Verím, že to, že búrka a vietor utíchol bolo odpoveďou na tieto modlitby. Podobné situácie sa mi už stali mnoho krát. Dcéra mala ako maličká problémy so spánkom. Po tom, čo som jej dal svätý obrázok pod matrac, a neskôr aj svätý ruženec, začala spávať a spí takmer vždy celú noc bez prebudenia. Stalo sa mi to na dvoch miestach a v dvoch rôznych posteliach a v inýc časových obdobiach. Ale vždy to malo rovnaký výsledok a rovnakého menovateľa. Bola to sila a moc Ježiša Krista. Dcéra dnes spala do desiatej, a ja s ňou. Modlitba ruženca nie len, že zastavila búrku, ale spôsobila aj to, že sme mali pokojnú celú noc a ráno. Naše telá aj duše boli v pokoji a oddychovali.
Túto situáciu, ktorú som dnes v noci prežil, vnímam ako Božiu odpoveď na istý morálny problém, ktorého som sa stal svedkom a ktorý ostal v mojom vnútri pred pár dňami. Na jednom "diskusnom fóre - v skupine" som pred pár dňami narazil na niečo, čo ma zarazilo. Jedna mamička sa tam pýtala, či boli už niektorí rodičia za liečiteľmi a pod. Vedel som alebo bol som si vedomí, toho čo tento rodič prežíva. Pravdepodobne smútok, neistotu, strach, frustráciu, možno depresie a ďalšie negatívne pocity, ktoré človeka premknú v situáciách, kedy sa niečo stane nášmu blízkemu človeku. Som rodičom chorého dieťatka (bez bližších informácií) a v tejto fáze som bol. A viem, že mnoho rodičov je schopných v mene lásky siahnuť po hocičom, len aby pomohli. A mnoho to robí preto, lebo nemajú poznanie. Robia to z nezištnej lásky. Ale žiaľ, slepej. Ktorú diabol ponúka človeku, ktorý sa nachádza v ťažkej a zložitej situácii a nevolá na pomoc Boha. Ako rodič viem, nakoľko mi bolo dané už dávnejšie poznanie o tom, že iba Boh je ten, kto uzdravuje, že nikdy by som fyzické zdravie dieťaťa nevymenil za jeho dušu. Zvlášť nie, ak sa jedná o dieťa s mentálnym postihnutím. Nakoľko ich stav sa dá prirovnať k blahoslaveným. Tieto deti sa rodia blahoslavené. Nie je tam možnosť vedomého hriechu, čím sa im v konečnom dôsledku dostáva "spása". A po týchto schodoch spásy, môže vystúpiť aj rodič, ak sa "chytí" tohto zábradlia, ktoré vedie do neba a bude stúpať s dieťaťom. A tak často sa dnes toto deje. Že rodičia vystavujú seba a svojich blízkych pôsobeniu zlého cez rôzne navonok prospešné alternatívne zdroje uzdravenia, čo však neraz spadá do bielej, či inej formy mágie (liečitelia, amulety, talizmany, ezoterika, rôzne esenciálne oleje, odrábanie, veštenie atď.), a tak ani o tom nevedia otvárajú diablovi cestu. Ten neraz rodičov oklame, tým, že môže navodiť dojem, že dochádza k uzdraveniu, ale v skutočnosti je to ilúzia a zlý si vyberie, skôr či neskôr svoju daň. A vezme si od dieťaťa a od rodiny ďaleko viac. A to všetko aj s úrokmi. Jedine Boh a exaktná medicína môže priniesť úľavu a riešenie v podobe aj možného progresu, či uzdravenia. A my ako rodiča, máme tie najlepšie prostriedky, ktorými sa dajú viesť a vychovávať deti. Je to sviatostný život a modlitba. V centre musí byť Boh. Naše deti nie sú totiž naše deti. Sú nám len "prepožičané" na tomto svete a ich Otcom je Boh. Ktorý vie lepšie, čo jeho deti potrebujú. To najzodpovednejšie, čo môžeme pre nich urobiť, je pýtať sa na radu, čo robiť od ich a nášho nebeského Otca a mať s ním vzťah cez ktorý nás bude viesť a učiť ako sa o jeho deti starať. Sviatostný život rodiča formuje správanie dieťaťa skrze to čo dieťa u rodiča vidí a jeho modlitba chráni jeho dušu.
Milí rodičia, ale aj Vy všetci ostatní, ktorí budete čítať tieto riadky, modlite sa za svoje deti aj za ľudí, ktorí vám boli zverení a sú vo vašich životoch. Žehnajte im. Urobte im krížik za každým, keď niekde idú, alebo niekde odchádzajú, ale aj počas bežného dňa. Zvlášť Vy otcovia. Ale samozrejme aj mamky. Celkovo rodičovské požehnanie je nástroj pretkaný Božími milosťami. Pred časom otec Dominik Chmielewski hovoril jedno svedectvo, pri ktorom otcove požehnanie zlomilo posadnutie jeho dcéry, ktoré bola sužovaná pôsobením diabla mnoho rokov. Traja exorcisti po dobu troch rokov nemohli démona z dievčiny "vyhnať". To dievča bolo nakoniec uzdravené skrz jedno požehnanie svojho otca. Cez jedno jediné požehnanie. Ktoré malo väčšiu moc ako exorcizmus troch kňazov. Rodičovské požehnanie môže byť a aj je tým najsilnejším exorcizmom a prevenciou pred útokmi diabla na deti.
A teraz Vám poviem, niečo čo je dôležité. Nie všetko, čo je navonok negatívne, čo sa deje napríklad u vašich detí musí hneď znamenať, že je to zlé. Či už je to choroba, neprospech v škole, zlé vzťahy, zlá partia a pod. My to všetko hneď ľudia vnímame ako udalosti, ktoré musia byť následkom zla, hriechu, či neraz sa do nás vnára aj myšlienka, že môže ísť o prekliatie. Nie !!! Nemusí to tak byť. Ak to chceme pochopiť, musíme sa vrátiť do rajskej záhrady. Naši prarodičia Adam a Eva kedysi dávno zhrešili, a my ako ich potomkovania žijeme a čelíme týmto neprizanivým udalostiam tiež. Potomkovia Evy budú v "ťažkosti rodiť deti" a potomkovia Adama zase majú pod nohami "zlorečenú zem". Usporiadanie sveta je preto od tejto chvile nedokonalé. Nie je a ani nikdy už nebude dokonalé, také ako to bolo v Božom zámere. Hriech je tu od raja a bude s nami až do skončenia sveta. Ale dobrá správa je, že Ježiš Kristus prišiel za nás všetkých na tento svet pred 2000 rokmi a vzal ich na seba a tieto "nedokonalosti sveta" vzal na svoje plecia. Ale kým nebude v poslednej fáze tohto sveta "pošliapaná hlava draka", tak do tejto doby bude na tomto svete aj satan. A budú to aj choroby, budú tu aj nehody a aj zlo, ktoré bude mať v tomto svete svoje zastúpenie. Ale Boh môže skrz každú udalosť a situáciu zjaviť svoju silu a ukázať nám svoju lásku. A ukázať, že ON JE PÁNOM NAD VŠETKÝM A NAD KAŽDÝM. A možno aj kvôli týmto nepriaznivým situáciám a udalostiam sa k nemu dokážeme priblížiť a uveriť jeho slovu aj My. Boh si nikdy neprial chorobu. Ale choroba sa napriek tomu vo svete zjavuje. Ale Boh sa môže osláviť aj v tejto situácii, aj v chorobe. Bez choroby by nedošlo k uzdraveniu človeka. A svedectvo o uzdravení človeka sa môže stať putujúcim svedectvom Krista a uzdravovať ďalších a ďalších ľudí. Uzdravovať ich srdcia privádzať svoje stratené ovečky k sebe. Boh nechcel nikdy chorobu človeka, pandémie, ani mory, nechce ani rozvody, vraždy, potraty, či iné situácie. Boh nechcel vzťahové problémy, ktoré dnes máme. Ale tým, že sme vypadli z Božieho zámeru a poriadku svojich hriechom, sme týmito udalosťami vystavaní a budeme nimi "skúšaní" až do konca vekov a každý až do konca svojho života. Ale dobrá správa je, že BOH JE STÁLE TU. Ježiš nezomrel na kríži, ale ostal v našich srdciach a žije tam dodnes. Ten istý ako pred 2000 rokmi. A všetko to, čo je následkom "vypadnutie z Božieho poriadku" nám môže pomôcť prekonať a doviesť nás raz DOMOV. A domov nie je tu, kde sa teraz nachádzame. Toto je len prechodný pobyt. Domov je nebo. V každej situácii v ktorej sa ociteneme, je Ježiš s nami. A môže a chce nám pomôcť. Ale my mu musíme otvoriť svoje srdce. A tak môžeme nájsť v každej situácii Božie požehnanie. Aj v chorobe. Aj počas pandémie. Aj počas ťažkých dní nášho života, môžeme cítiť jeho lásku. Ak objímeme svoj kríž, on objíme nás. Aj na tom dne, ktoré môže spôsobovať akákoľvek iná situácia. Všetko to, čo teraz sa môže javiť ako zlé v našom živote, môže Boh použiť na dobro. Boh chce zjaviť skrz každú udalosť svoje milosrdenstvo, lásku a dobrotu. A my môžeme nájsť neraz možno aj ľahšie svoju cestu k nemu práve cez tieto udalosti. Neraz až na tom dne - keď sme chorí, slabí, bezmocní sa začíname utiekať k Bohu a práve táto naša "navonok" pre nás nepriaznivá situácia nás drží v duchovnej aktivite.
Preto vyzývam všetkých rodičov, ale aj Vás všetkých tých, ktorí ste v akýchkoľvek problémoch, či navonok "nepriaznivých situáciách" - NIE STE SAMI ! Pozvite Boha do svojho života. Zverte mu svoje starosti, svoje problémy a Boh Vám pomôže utíšiť vaše búrky. Ak mňa, ako toho najväčšieho hriešnika dnes v noci Boh vypočul a zastavil (kvôli mojej modlitbe) búrku, tak čo dokáže urobiť pre Teba ?! Pre Teba, ktorý si mnoho krát lepším človekom ako som ja. On dokáže urobiť všetko a chce to urobiť. Dokáže zastaviť akúkoľvek búrku v Tvojom živote či v živote Tvojej rodiny. Ale nikdy to nerob ako obchod. "Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a ostatné dostanete navyše" (Matúš 6,33). Boh nie je bankomat. Že niečo vložíš (svoju predstavu) a na druhej strane vypadne splnená prosba. Nefunguje to takto, že ja Ti Bože dám modlitbu a Ty mne daj toto a tamto - uzdravenie, spriaznenú lásku, takú a takú prácu, takéto bývanie a pod. Nefunguje to takto. Boh vidí do srdca. A vidí tiež aj ďaleko do budúcnosti. Za horizont všetkých udalostí. A on vie, čo je dobré pre človeka a vie najlepšie, čo je pre Tvoju, či spásu druhého. Ja som sa dnes v noci nemodlil za zastavenie búrky, hoci v hĺbke srdca som po tom túžil, ale konečné stanovisko som nechával na neho. Nechal som to na neho, lebo som vedel, že ON vie lepšie, čo je potrebné. Odovzdal som mu túto situáciu a on sa postaral. A vyriešil to tak, ako to bolo najlepšie. A takto to je vždy. On totiž, má vždy lepší plán s nami, ako máme my. Jeho odpovede sú vždy lepšie ako naše predstavy o tom, ako by to malo byť. Boh je nesmierne dobrý a je všemohúci. A ak niečo dopúšťa a ty sa modlíš, a zdá sa, že sa nič menení, aj to má svoj význam. Dokonca aj choroba tvojho blízkeho človeka môže mať svoj význam. Hoci v tvojej predstavivosti to nemá zmysel a ide to proti tvojej logike. Ale Ty nevidíš do budúcna ako vidí on. On sa pozerá inou (absolútnou) Božou optikou, nie tou, ktorou pozeráme my. On myslí na dušu človeka, nie len na jeho telo. On pozerá aj na spásu človeka, nie len na jeho pozemský život. V evanjeliu podľa Jána sa učeníci pýtali Ježiša, že kto zhrešil, po tom, čo videli slepého chlapca. Odpovedal im, že "nikto nezhrešil. Ani on ani jeho rodičia, ale majú sa ňom zjaviť Božie skutky" (Viď Jn 9, 1-41). A takto to je aj v našom živote. Mnoho vecí sa nedeje iba z prekliatia, hoci môžu sa stávať samozrejme aj takéto veci, že dôsledky našich hriechov dostali reálnu podobu do situácie v ktorej sme sa ocitli a ktorej sme svedkami. Ale mnohé tieto situácie môžu poslúžiť aj k tomu, aby sa cez ne ohlásila Božia moc, Božia láska. Držia nás v duchovnej aktivite a my sa môžeme cez tieto situácie dostať bližšie k Bohu. Pocítiť jeho lásku, vtedy keď sa nám zdá, že všetci odišli. Vždy, aj vtedy, keď sú okolnosti života zjavne proti nám, môžeme cítiť, že ON JE TU. Že on je celú tú dobu s nami. Že vtedy, keď sa nám zdalo, že nás opustil, tak vtedy nás vlastne niesol na rukách. A niekedy to pochopíme a uvidíme až neskôr. Ale pravda je taká, že on nás miluje a je s nami stále. Do konca života. On je Pánom všetkého. A on vidí do nášho života. Odovzdaj svoj život Bohu. Vtedy bude všetko to čo máš v tých najlepších rukách. A on už vie, čo robiť.
