Pamätám si, ako som na konci júla tohto roku budil moju manželku zo spánku a pýtal sa jej, či by bola ochotná spolu s našim synom ísť so mnou do Kalifornie na celý jeden školský rok. V tej chvíli to znelo príliš dobre, aby to bola pravda. O mesiac neskôr sme balili posledné veci do kufra a so slzami v očiach sa lúčili s našou rodinou a drahými priateľmi.
Ešte minulý týždeň sme chodili v krátkych nohaviciach a sťažovali sme sa na teplotu, ktorá nie a nie klesnúť pod 20°C. Ale na začiatku novembra sa už aj v Reddingu, CA hlási jeseň.
Začali sme tu tretí mesiac nášho trištvrte ročného pobytu. Pamätám si, ako som na konci júla tohto roku budil moju manželku zo spánku a pýtal sa jej, či by bola ochotná spolu s našim synom ísť so mnou do Kalifornie na celý jeden školský rok. V tej chvíli to znelo príliš dobre, aby to bola pravda. O mesiac neskôr sme balili posledné veci do kufra a so slzami v očiach sa lúčili s našou rodinou a drahými priateľmi.
Na dlhší čas sme sa vzdali mnohých vecí – rodinného zázemia, priateľov, pohodlia svojho domova a mesta a finančnej istoty. To všetko kvôli jedinému cieľu, jedinému motívu. Bethel Church v Redding, CA.
Na konci 90. rokov som bol zasiahnutý vlnou prebudenia v cirkvi. Okolo roku 2000 vznikli mnohé spoločenstvá, hnutia, festivaly. Všetko to malo jeden spoločný menovateľ. Ľudia boli duchovne hladní a zareagovali na vanutie Ducha. Neviem, či sa to dialo všade na Slovensku, ale prostredie, v ktorom som žil bolo natoľko elektrizujúce, že nebyť zapálený pre Boha bola skôr rarita. Najmä medzi mladými.
Prešlo dvanásť rokov, veci sa „upokojili“ a ja som do svojho života prijal myšlienku, že môj zápal boli len mládežnícke časy a nič nemôže trvať večne. Prečo sú naše sny prvou obeťou dospeláckeho racionalizmu? Prečo je hanba na Slovensku snívať? Deti na školách dobrovoľne zabúdajú na svoje sny, aby šli študovať profesie, ktoré ich uživia. Ignorujeme naše talenty a dary, aby sme nemárnili čas zbytočnosťami. Čo nám však ostane? Verím, že sny a túžby sú od Boha. Akokoľvek šialené a nezrealizovateľné. Prečo sa tak veľmi snažíme presvedčiť seba i Boha, že sú nemožné?
Dostal som tú milosť, aby som znova začal snívať. Znova som získal zápal pre veci, ktorým som vždy veril.
Bethel je miesto, kde z vás dostanú to najlepšie. Nikto sa nebude sústreďovať na vaše slabé stránky. Časťo sa nechávame chytať do pasce boja proti našej hriešnosti. Hľadáme spôsoby, ako ísť zo záporných červených čísel aspoň na nulu. Kultúra, v ktorej práve teraz žijem hovorí, že tento problém vyriešil muž, ktorý rozpäl svoje ruky na dreve kríža a povedal „Je dokonané“ (mimochodom, bol aj Boh). Otec pripravil pre nás oveľa viac. Chce, aby sme šli do kladných čísel; chce, aby sme prospievali v každej oblasti. Ktorý pozemský otec chce vidieť svoje deti nešťastné a neslobodné, odkázané sami na seba?
Skúsme si len na chvíľu predstaviť myšlienku, že sa zajtra ráno zobudíš a zistíš, že Boh proti tebe nič nemá; má dobrú náladu a usmieva sa na teba. Je to príjemné? Oslobodzujúce? Máš z toho zimomriavky? Som presvedčený, že Boh Otec je vždy dobrý a že toto je úplne prvá skúsenosť, ktorú nám chce dať zažiť.
Žiť v atmosfére, kde sloboda, láska a radosť sa dajú takmer krájať znamená rásť ako krásna kvetina vo veľmi dobre pohnojenej pôde. Boh nás tu rozmaznáva. A my sa nechávame. Pretože to robí ako Otec pre svoje milované deti. Užívame si každý deň, keď nám dáva tie najlepšie dobroty.
Už nikdy nechcem žiť inak ako syn. Bol som tak totiž stvorený.
Bývať v Amerike je pre nás veľkou výzvou. Všetko je tu iné. A potom, všetky tie príbehy o nezdravom životnom štýle (áno, Američania majú aj lekáreň a bankomat drive-through), preafektovaných rozhovoroch a veľkých autách sú pravda. V Bethel škole, na ktorej študujem, je veľa zahraničných študentov. Tvoríme takmer polovicu z študujúcich (som prvý zo Slovenska). Zoznamujeme sa, hľadáme priateľov. Niekedy je to náročné. Vzťahy a priateľstvá tu fungujú inak. Ale nevzdávame sa.
Na neistotu vo financiách (nemôžem tu pracovať, ani brigádovať), ktorú som pociťoval pri príprave, som už úplne zabudol. Boh sa o nás stará a vďaka príspevkom a desiatkom od ľudí na Slovensku si môžeme dovoliť normálne žiť. Je skvelé vedieť, že tu nie sme sami, ale stojí za nami armáda ľudí, kryjúca naše chrbty modlitbami, povzbudeniami, rozhovormi a svojimi peniazmi.
O necelé dva týždne tu máme Thanksgiving day (Deň vďakyvzdania). Boli sme pozvaní do americkej rodiny. Teším sa, že som v kontakte so všetkými zo Slovenska. Mám veľmi rád našu krajinu. Budem blogovať každý týždeň. Vaše reakcie a postrehy sú viac než vítané.
Ak vás náš príbeh zaujal a chceli by ste sa stať súčasťou, môžete nás finančne podporiť. Viac info na http://bit.ly/R7bdXG
